Potreboval by som sa poradiť. Mal som krásny 6-ročný vzťah, priateľku, s ktorou som bol naozaj šťastný, miloval som ju celým srdcom. Posledné 2 mesiace vzťahu to bolo veľmi ťažké, často sme sa pochytili na hlúpostiach, nechcela sa tak často kvôli tomu so mnou vídať, bývame cca 25 km od seba.. Prišiel jeden deň, kedy som mal stretávku zo strednej. Bola tam aj jedna spolužiačka, s ktorou som niekedy dávno na strednej niečo mal. Vtedy sme to ukončili otvoreným štýlom, že kto vie čo sa stane, že možno sa ešte uvidíme a dáme dokopy. Prišla teda tá stretávka, ona sa mi zverila, aké má ku mne city a tak... Mne to veľmi zaimponovalo, lebo z času na čas som si tak pomyslel, aké by to bolo s ňou keby...proste otázniky v hlave. Moja priateľka hneď na druhý deň odhalila, že sa niečo udialo, a to som jej ani nič nepovedal. Proste to cítila, ja zas nedokážem jej klamať, tak som jej povedal čo sa stalo. Rozišla sa so mnou v hneve a smútku z toho. Ja som bol z toho zdrvený a teda hneď som to skúsil s bývalou spolužiačkou, no s bývalou priateľkou sme ostali v kontakte. So spolužiačkou som si ale už po dvoch týždňoch uvedomil, že toto nemá význam, že toto nebude fungovať, že tá skutočná žena je moja bývalá priateľka. Každým dňom som si to uvedomoval viac a viac. No bývalej som strašne ublížil, už len tým že som sa dal dokopy s tou spolužiačkou, ale aj tým, že počas rozhovorov som jej hovoril čo sme robili a kde pôjdeme, lebo sama sa na to pýtala.... Dnes toho veľmi ľutujem, toho že som sa tak zachoval, že som jej tak ubližoval stále, jej srdce ochladlo, sama povedala. Mal som dosť pomotanú hlavu a konal som unáhlene. Bývalá priateľka o všetkom vie, že už s tou spolužiačkou niesom, aj o citoch z mojej strany ku nej. No všetko je len cez FB, nechce sa stretnúť osobne. Počas Vianoc som chcel ísť ja za ňou, volal som že prídem, no ona povedala že radšej nie, lebo má strach, že jej opäť ublížim, ale na druhej strane povedala, že keby som prišiel, už ma nepustí od seba preč. Neviem, čo robiť, či to risknúť, ísť za ňou a aspoň sa normálne porozprávať, alebo tomu ešte nechať čas, a až potom ísť za ňou. Myslím, že keby sme sa reálne stretli, pochopila by, že som sa uvedomil, kto je pre mňa ten dôležitý, koho ľúbim a s kým chcem byť, ale hlavne že sa chcem zmeniť.
Dá sa vzťah ešte zachrániť?
ako vidim situaciu ja, tak ona sa s nim rozisla kvôli tomu, ze ho na tom stretku balila byvala spoluziacka.
co je dalsim dôkazom jej privelkej ziarlivosti.
on je teraz rozciteny a ma tendenciu jej nadmerne ustupovat.
ale akoby ste urcite potvrdili aj vy, ziarlivcovi netreba ustupovat, jeho ziarlenie sa tym nezmensi.
takze jeho úlohou je vydobyt si istu poziciu, ak to neurobi, skonci jeho vztah zle.
ak sa muz necha zenou sekirovat, prestane si ho zena vazit.
Double, skor ja sa tesim dna, kedy ty budes s niekym suhlasit :D
A presne ako pise Slobodna. Aspon ja vzdy pisem na zaklade toho, co som prezila a uz sa mi stalo aj to, ze som nezmakkla, ani ked sa ma snazila druha strana z niecoho obvinit, zeby som si to zacala okamzite brat na seba. Pokial zena ma nejaku tu svoju hrdost, a dovolim si napisat, ze aj trosku logickeho uvazovania (haha), tak nezmakkne vzdy a nezacne sa okamzite za vsetko obvinovat... :)
Ved ale ked nemas pravdu doubledog, tak s tebou nebudeme suhlasit len preto, ze si pekny :)
Ak by si ju skutočne miloval, nedal by si sa dokopy s inou
Je to žena, má svoju hrdosť. Keď k nej prídem teraz, po týždni od rozchodu s inou, povie si určite že som si ju odložil len na chvíľku a teraz si po ňu prídem...ako nejakú vec, a to nechcem.
Ani ja nesuhlasim, ze pocas cakania zeny zmakknu :) Urcite nie vsetky a najma, ak je zenska zranena, vidi veci triezvo a nie je zrovna na chlapa extremne naviazana, tak nezmakkne. Podla mna by ju mal nechat teraz na pokoji nie preto, aby zmakkla, ale aby sa z toho dala trosku dokopy a ujasnila si, ci ho vobec este chce. A urcite by som nezacala s obvinovanim :D Fakt, ak je co i len trosku pri rozume, tak ho posle do kelu pri prvom obvineni. Ak aj dievca robilo ziarlivostne sceny, mali to nejakym sposobom riesit. Lebo ako obvinovat niekoho, ze "bol si ziarlivy, tak som sa s niekym vyspala" je smiesne :D Je to ozaj hodne uvazovanie dospeleho cloveka....Tiez som to zazila, jeden byvaly mi neustale vyhadzoval na oci, ze som si vobec dovolila objat najlepsieho kamarata v ramci privitania zo zahranicia....ale ako posledne mi napadlo riesit to neverou...
Ak by ste sa nahodou aj dali dokopy, popros ju, aby popracovala na svojej ziarlivosti. No nech je ako chce, teraz jej daj cas, ci uz na zmakknutie, stvrdnutie, vytriezvenie, uvedomenie si niecoho....to je jedno :)
Choď za ňou a porozprávajte sa. To, čoho sa bojíš teraz nerieš. Čo ak ? A čo ak ? Toto teraz nie je dôležité čo bude ak ?? .. Dôležité je to, že ak nepôjdeš, stratíš omnoho viac. Ajkeď sa možno pochytíte keď sa budete rozprávať, ale niekedy aj hádky sú potrebné aby to vyšlo z človeka von. To , čo ho trápi. Ak to budeš odkladať, budeš si škodiť. Aj vášmu vzťahu. Jednoducho ak ju chceš, tak za ňou choď. A to čo má prísť príde. Ale pokus si dal ! To je hlavné. A ak ťa miluje aj ona , zvládnete to. Veľa šťastia.
