Potreboval by som sa poradiť. Mal som krásny 6-ročný vzťah, priateľku, s ktorou som bol naozaj šťastný, miloval som ju celým srdcom. Posledné 2 mesiace vzťahu to bolo veľmi ťažké, často sme sa pochytili na hlúpostiach, nechcela sa tak často kvôli tomu so mnou vídať, bývame cca 25 km od seba.. Prišiel jeden deň, kedy som mal stretávku zo strednej. Bola tam aj jedna spolužiačka, s ktorou som niekedy dávno na strednej niečo mal. Vtedy sme to ukončili otvoreným štýlom, že kto vie čo sa stane, že možno sa ešte uvidíme a dáme dokopy. Prišla teda tá stretávka, ona sa mi zverila, aké má ku mne city a tak... Mne to veľmi zaimponovalo, lebo z času na čas som si tak pomyslel, aké by to bolo s ňou keby...proste otázniky v hlave. Moja priateľka hneď na druhý deň odhalila, že sa niečo udialo, a to som jej ani nič nepovedal. Proste to cítila, ja zas nedokážem jej klamať, tak som jej povedal čo sa stalo. Rozišla sa so mnou v hneve a smútku z toho. Ja som bol z toho zdrvený a teda hneď som to skúsil s bývalou spolužiačkou, no s bývalou priateľkou sme ostali v kontakte. So spolužiačkou som si ale už po dvoch týždňoch uvedomil, že toto nemá význam, že toto nebude fungovať, že tá skutočná žena je moja bývalá priateľka. Každým dňom som si to uvedomoval viac a viac. No bývalej som strašne ublížil, už len tým že som sa dal dokopy s tou spolužiačkou, ale aj tým, že počas rozhovorov som jej hovoril čo sme robili a kde pôjdeme, lebo sama sa na to pýtala.... Dnes toho veľmi ľutujem, toho že som sa tak zachoval, že som jej tak ubližoval stále, jej srdce ochladlo, sama povedala. Mal som dosť pomotanú hlavu a konal som unáhlene. Bývalá priateľka o všetkom vie, že už s tou spolužiačkou niesom, aj o citoch z mojej strany ku nej. No všetko je len cez FB, nechce sa stretnúť osobne. Počas Vianoc som chcel ísť ja za ňou, volal som že prídem, no ona povedala že radšej nie, lebo má strach, že jej opäť ublížim, ale na druhej strane povedala, že keby som prišiel, už ma nepustí od seba preč. Neviem, čo robiť, či to risknúť, ísť za ňou a aspoň sa normálne porozprávať, alebo tomu ešte nechať čas, a až potom ísť za ňou. Myslím, že keby sme sa reálne stretli, pochopila by, že som sa uvedomil, kto je pre mňa ten dôležitý, koho ľúbim a s kým chcem byť, ale hlavne že sa chcem zmeniť.
Dá sa vzťah ešte zachrániť?
Ja si osobne myslím že obviňovať ju z niečoho, čo nieje jej vina je blbosť. Teraz ju nechám istý čas tak, nech si sama utriedi myšlienky. Budeme v kontakte, ale určite menej a istú dobu možno vôbec. Potom sa s ňou chcem určite osobne stretnúť, porozprávať sa o všetkom a zvyšok je už len v jej rukách. Keď mi povie prepáč nie, lebo ti už neviem veriť, pochopím to, keď mi povie áno, budem ten najšťastnejší chlap na svete.
Múdro luminátor, som rada, že nepočúvaš doubledoga.
Daj tomu chvíľu času, nie dlho a potom by ťa mala cítiť - fyzicky, aby sa ten cit vrátil.
Posledná vec ktorú by som spravil je, aby som ju ja z niečoho obviňoval. Dávam tomu čas, srdce vie čo chce a sám cítim že ona cíti to isté ako ja, len je tam ten strach a nedôvera, ktoré tomu bránia. Verím že po tej dobe, keď sa s ňou stretnem a porozprávame sa z očí do očí ma pochopí.
lol, že začni ju obviňovať :D to určite pomôže, a nech sa ešte pre istotu aj vyhovorí na evolúciu a že muži nemajú v génoch monogamiu a podobne :D
luminator nepočúvaj doubledoga, dnes nemá najlepší deň :) jeho rady váš vzťah akurát zničia. Riaď sa tým, čo ti hovorí srdce a ego nechaj bokom.
človek by si nemal byť nikdy ničím úplne istý, lebo potom býva veľmi nepríjemne prekvapený :)
Vôbec s tebou dnes nemôžem súhlasiť :) neviem čím to je :)
to, že žena miluje, neznamená, že bude tolerovať všetko, každá tolerancia má svoje dno alebo hranice.
Že som hlupák? To viem aj sám, a uvedomujem si akú sprostosť som spravil, a čo všetko som stratil. Ale na druhej strane som si aj uvedomil, kto je pre mňa v živote skutočne dôležitý a koho skutočne ľúbim, ale taktiež aj veľa vecí ktoré na sebe zmením.
