Ahojte, mam 23 rokov a studujem na VS. Uz rok ma trapi generalizovana uzkostna porucha s nabehmi do panickych atakov. Odmalicka som uzkostna, ale rozvinutie choroby podporilo to aj to, ze mam problemy doma. Rodicia a aj stara mama mali psychicke problemy aj sa liecili. Je to velmi neprijemne a odkedy sa mi to objavilo, nezijem zivot ako predtym. Prekonala som aj depresiu pred 2 rokmi tym, ze som zmenila myslenie- pomohla mi knizka od Louise Hay. Ked mam uzkost, nie som sama sebou, neviem s ludmi normalne komunikovat. Snazim sa to skryt a este si to moji kamarati uplne nevsimli.
Priznaky mam hlavne ako busenie srdca, a citim tras v hrudi, aj v celom tele, pocit na vracanie (ked to ide do paniky), mam aj tiky. Uz ked je to neunosne, mam strach ze to bude trvat tak dlho, ze skolabujem, pozvraciam, alebo ze sa totalne scvoknem.
Byvam na intraku, chodim aj na hodiny spevu, na tanecnu, ale vzdy ked idem do skoly, bojim sa ze tam budem mat paniku alebo uzkost, ktorej sa nebudem vediet zbavit, alebo ze ked pojdem autobusom, tiez sa mi to stane a spravim rozruch, a este horsia je predstava, zeby som cestovala s niekym znamym- automaticky by mi prislo zle, lebo rada cestujem sama len so sluchatkami v usiach. Nechcem na seba zbytocne upozornovat. Aj ked mam ist do spolocnosti, s niekym len tak si sadnut a porozpravat sa, tak sa bojim, ze by to na mna prislo. Ale idem aj napriek strachu, uz ked musim.
Je to strasne obmedzujuca choroba. Chodim k psychiatrovi, ale ten mi predpisal pred rokom lieky, ktore mi spravili este horsie, tak ich neberiem, beriem 2 kvapky rivotrilu ked mam dakam ist (ale to len mesiac), alebo ked som mala skuskove tak pred skuskou som si dala. Zvladla som to. Ja sa s tym snazim bojovat ako viem, prekonavam ten strach aj ked je to tazke. Mala som aj vystupenia spevacke a tanecne, ktore som zvladla ale s tolkym sebazaprenim. Ta uzkost ma natolko zmenila, ze si vyslovene uzivam ked som v pohodli a nemusim nikam ist. Depresiu nemam, viem sa bavit, ale ja sa vsetkeho bojim, zo vsetkeho mam stresy. Potom ma len bolieva zaludok a hlava. Spanok mam dobry. Uz neviem cim si pomoct, ci sa mam na tom smiat ked to pride,alebo co :D Akoze je neskutocne vela veci, za ktore som vdacna, mam rada samu seba, celkom dobre vyzeram, sikovna, mudra, nie je to o tom, zeby som si neverila, tesim sa naozaj z kazdej malickosti :)
Co sa tyka samoliecby- pomaha mi spev, tanec, zacala som brat B-komplex forte, beriem magnezium, lubovnik, zacala som robit pred par dnami dychove cvicenia, skusim aj jogu. Chodila som aj k psychologicke, len som si sedenia nemohla dovoliť,tak som tam chodila sporadicky. Robim vela, aby som sa toho zbavila a velmi sa na to zameriavam. Ale nezmiernuje sa to.
Hlavne mi poradte nieco na co mysliet pred tym ako mam ist do skoly, na prednasku, alebo von s kamaratmi. Mozno problem je ten ze mam blok v mysli a neviem sa sustredit na pritomny okamih, mysel mam stale niekde v buducnosti (Co ak?) a som tym len posadnuta.
Poraďte prosím :) Chcem si užívať život. Ak tak mi napíšte, dobre by mi padlo s niekým o tom pokecať. Dám vám mail ak by sa niekomu chcelo.
