Nezdravá samota. Ako z toho von?

Príspevok v téme: Nezdravá samota. Ako z toho von?
Dotaz

Ahojte,

viem, že hľadať riešenia takto online nie je veľmi efektívne, ale v posledných dňoch naozaj neviem ako ďalej.

Ide o to, že celý život som sa viac-menej vyhýbal spoločnosti ľudí, pretože som sa v kolektívoch necítil nikdy nejako dobre a moja samota mi vyhovovala. Dá sa dokonca povedať, že som si ju užíval, pretože keď som bol v spoločnosti iba som ticho sedel v kúte (typická sociálna fóbia).

Takto som sa prepracoval k svojim dnešným, takmer 28 rokom života a momentálne zisťujem, že som na seba ušil riadnu búdu. Môj život totiž pozostáva z chodenia do práce, ktorá tiež nie je bohviečo a domov, kde sedím zavretý pri PC alebo knihe :( Nemám jediného priateľa, s ktorým by som si mohol niekde vyjsť, ísť na nejakú akciu, pretože som to nikdy doteraz nerobil a teda ani neviem poriadne ako na to. Doteraz mi to nikdy nevadilo v takej miere ako v posledných dňoch. Teraz si však uvedomujem, že nemôžem takto žiť donekonečna, lebo sa buď zbláznim, alebo nejako ochoriem. Chýbajú mi priatelia (aspoň zopár tých pravých) a chýba mi pocit, že o mňa naozaj niekto stojí. Jediný človek s ktorým si naozaj môžem povedať úplne všetko je pomerne ďaleko, takže spolu aspoň telefonujeme. To je však žalostne málo, pretože cítim, že potrebujem aj vyjsť do spoločnosti, byť medzi ľudmi a cítiť sa tam dobre.

Keďže takmer nikam okrem práce nechodím, v spoločnosti ale aj v tej práci som potom neistý a je to na mne vidieť. Ľudia to z vás cítia a tak sa k vám aj správajú.

Väčšina rád ku ktorým sa dostanem tvrdí - musíš začať chodiť von, žiť.. to je síce pekné, ale ja neviem ako na to, svojich 27 rokov som prežil takmer vždy v samote. Bývam na dedine a ako to už v takýchto prípadoch býva, každý vie o každom a teda každý ma pozná a vie, aký som. Ak by som z ničoho nič prišiel do baru/krčmy, všetci by na mňa pozerali ako na zjavenie a čo by som tam sám robil? Obejdnal si pivo a niekde v kúte ho sám vypil? :) Ak by som vyšiel niekde do mesta, situácia je rovnaká, opäť by som musel ísť sám, takže by som sa cítil ešte neistejšie ako zvyčajne...

Teda, naozaj neviem ako z tejto situácie von, čo je aj dôvodom prečo sem píšem. Ak sa tu nájde niekto, kto mal podobný problém a podarilo sa mu ho prekonať aj v takomto neskorom veku, budem rád ak napíšete.

S pozdravom,
Lukáš

miki 26

Veď som rozviedol už to. To sú tie koníčky, záľuby. Vybral som si 2 koníčky, hoci v jednom prípade som bol na pochybách, či tam mám ísť vôbec, ale išiel som tam a nikto nič mi zlé neurobil tam :D

O tom som písal, že v meste existuje 1000 kadejakých združení, spolkov, športových klubov, možností kurzov. Stačí si len vybrať niečo a ísť tam. Pokiaľ sa natrafí aj na pomerne rozumných ľudí tak to môže dopadnúť aj tak ako u mňa. Keď nie tak nevadí, dá sa skúsiť potom aj niečo iné. Ako som písal možností je strašne veľa.

Dotaz

kokosovy_ole (ináč, pecka nick :))vďaka za povzbudivé slová... pokecám rád aj bližšie, len daj vedieť, kde sa dáš zastihnúť? napr. pokec, fb??

kokosovy_ole

ahoj Dotaz,

Akoby som seba čítala :-)
Od puberty po pár ťažkých ranách som mala sústavne priateľa, len pre ten pocit nebyť osamelá, nemala skôro žiadnych kamarátov a stránila sa ľudí. V mojom veku som zistila, že som žila prázdny život a čo mi ostalo? Knihy, filmy - sú sper vec, ale chýbala mi spoločnosť. Čiže ako ti radili postupnými krôčikmi - počúvanie ľudí (to mi ide dobre) sa chytala tém, pamätala si, o čom hovorili a naviazala, začala pozitívne myslieť (to z teba začne vyžarovať). A síce nechcem byť hviezda večierkov, ale už len ten pocit, že ťa v práci s úprimným pozdravom zdravia a zaujímajú sa o teba je pocit života. Momentálne priateľa nemám (človek s pokazeným sebavedomím by mal najprv popracovať), čiže sa stopercent venujem rozvíjaniu vzťahov a tie prichádzajú...Nemaj pocit, že sa ľudia s tebou nechcú baviť. Skús koníčky, dobrú hudbu a ono to príde :-) Prajem hodne sily a vytrvanie, ale výsledky prídu. Keby si chcel pokecať, daj vedieť, dohodneme sa :-) A hlavu hore : www.youtube.com

Kultak

Nehovorím ,že alkohol je cesta.Nie je.
A za druhé neožieram sa :).Keď sa chcem/musím stretnúť s ľudmi tak si dám napr. 1-2 poháriky rumu a som v pohode.Nič žiaden hlas pocit v hlave ,že všetci na svete na mňa čumia a čakajú kým sa strápnim,netreasú sa mi ruky/nohy,komunikujem v pohode.Este sa len dokopat k tomu aby som to zvladol bez alkoholu lebo isiel k psychologovi.

Dotaz

Kutlak čo sa týka alkoholu, to pre mňa, chvalabohu, vôbec nie je riešenie:

- jednak som zistil, že môžem vypiť aj tri litre a moja hanblivosť či fóbia sa takmer vôbec nikam nepohne (stále som úplne mimo)

- na druhý deň keď ten alkohol zo mňa vyprchá som úplne nemožný fyzicky. Je síce pravda, že kvalitná opica ti dokáže perfektne vyčistiť/zresetovať hlavu, ale tie fyzické problémy mi za to nestoja a ten reset trvá maximálne pol dňa po dni, kedy si pil

Dotaz

miky26 čo znamená tvoja metafora "dvakrát som zaklopal na dvere"? :) mohol by si trocha konkrétnejšie rozviesť, čo presne si spravil?

miki26

Dokáže sa človek meniť v akomkoľvek časovom období a aj je šanca. Ľudia sa menia stále v závislosti od svojej pohody a od toho čo prežívajú. Niekedy sú vecí jednoduché a treba len zabúchať na dvere, ktoré sa otvoria sami. Za posledný rok som zabuchal dvakrát a otvorili sa. Spoznal som aj veľa ľudí cca. 20-30 (rôzne vekové kategórie). Nepoznám počet presne, ale je približne v tom rozmedzí a aj prijali ma viac ako v pohode. S väčšinou sa stretávam aj pomimo aktivít. Samozrejme odhodlať sa je ťažké, ale ako hovorili už parťáci, že kde som sa skrýval a mohol som prísť skôr, že čo mi to tak dlho trvalo, že až v 25tich. Všetko dopadlo lepšie ako som očakával.

gamm

jo a momichodom. co velmi pomaha je prinutit sa komunikovat s ludmi. nemusi to byt nic velke. drobnosti ako ked sa niekoho na nieco spytas, v praci, na ulici, susedov, pripadne v mhd ked nou cestujes a podobne. treba zacat prave takymito malymi krokmi. postupne aby si zistil ze sa to da. a potom sa odvazis aj na tie vacsie.
dolezite je to predovsetkym spravit a necuvnut. nevadi ze sa prihodi situacia ked sa budes cervenat, alebo sa zakoces, alebo co ja viem co. uvidis ze sa to da prezit a mozes to zopakovat aj nabuduce.
ak to chces zmenit ty skratka musis byt ochotny podstupit aj taketo situacie a naucit sa nerobit si z nich taku tazku hlavu.