Nie, taký život dieťaťa v rodine, ako to opisuješ, by sa nemal považovať za normálny. Normálne je, ak má dieťa oboch rodičov pri sebe, pričom rodičia ho milujú a svoju lásku mu dávajú aj najavo. Zaujímajú sa o jeho problémy, o to, čo práve prežíva, radia mu, pomáhajú, povzbudzujú, utešujú, ak sa mu niečo nedarí. Rodičia, ktorí sú dieťaťu oporou a vzorom. Rozhodne by nemali svoje dieťa ponižovať a už vôbec nie mu nepekne nadávať.
Vaša rodina bola podľa všetkého ťažko poznačená alkoholizmom, ktorý nakoniec viedol k jej rozvratu. Otec v závislosti nebol schopný plniť vyššie uvedené úlohy otca. Matka trpela jeho výčiny a nemala kvôli tomu toľko času na deti. Po čase ostala s 3 deťmi sama spolu s celou ťarchou postarať sa o ne. Predpokladám, že mama má v sebe veľa nahromadeného hnevu a nevie si s ním poradiť. Vníma svoje zranenia a možno zabúda na to, že jej deti boli rozvratom rodiny tiež poznačené - a najskôr ešte viac ako ona. Neuvedomuje si, že tak, ako otec zranil ju, ona teraz svojim neláskavým prístupom zraňuje Teba pridáva Ti k tomu všetkému bolestnému, čo si v srdci nosíš kvôli absencii otca. Prakticky aj ona je obeť celej tejto situácie, nielen Ty. Skús sa na to pozrieť takto. Ja viem, je ťažké hľadať pochopenie a namiesto toho Ti poradia, aby si Ty viac chápal iných.
Láska však existuje, aj keď vo vašej rodine chýba. Kúsok lásky by dokázal zmeniť niečo i u vás doma. Možno len tým, že by si sa trochu milosrdnejším pohľadom díval na mamu, keď Ti bude opäť niečo vyčítať alebo Ti nadávať. Neber to osobne, nevie, čo robí, nevie, ako veľmi ubližuje niekomu, kto jej bol zverený ako poklad, o ktorý sa má starať a strážiť ho. Neviem dôvody, prečo na Teba sestry žalujú, ale ak je to nespravodlivé, aj ony sa voči Tebe prehrešujú. Neodplácaj im to zlým, naopak, buď k nim dobrý a verím, že po čase sa niečo vo vašom vzájomnom vzťahu zmení.
Nezáleží na tom, koľko máš kíl a ako vyzeráš, ale to, aký si človek. Možno teraz nemáš kamarátov, ale v budúcnosti, keď budeš dospelý, Ťa ľudia budú rešpektovať. Dospelí už skôr ako teenageri vedia, čo je v živote naozaj podstatné neprikladajú váhe či výzoru až taký význam (tí normálni). Mal si ťažké detstvo, prežívaš neradostné dospievanie, ale to ešte neznamená, že celý Tvoj život bude taký. Raz sa osamostatníš a nebudeš už bývať so svojou mamou ani sestrami. Aj toto všetko zlé formuje Tvoju osobnosť, dáva Ti silu, ktorú možno ani sám netušíš, že v sebe máš.
Nájdi si niečo, čo Ťa baví a venuj sa tomu. Potom si hľadaj takých kamarátov, ktorých baví to, čo Teba - bude vás spájať váš spoločný koníček. Skutočný kamarát je ten, ktorý nepozerá na výzor, ale ide hlbšie, pod povrch, kto vie objaviť Teba samého. Prajem Ti, aby si aspoň jedného takého kamaráta našiel. A nevzdávaj to!
