Dobry den
Píšem pretoze sa nemam komu zdoverit. V podstate nemam ziadny zavany problem, ale trápi ma moj postoj k zivotu. Da sa povedat ze si ho systematicky nicim. Chodim na VS a zlyhavam pri skuskach, pretoze nezvladam stres. V sukromnom živote vyvadzam blbosti a ubližujem tak svojim blizkym, ktori ma miluju. Nikdy sa nepoucim zo svojich chyb aj ked si stále sľubujem ze sa zmenim. Vzdy mam neskutočne vycitky svedomia, pocit hanby, trapi ma vlasné zlyhanie a pocit neschopnosti. Stracam chut do zivota. Kadiaľ sa pohnem, coho sa dotknem pokazim, robim chybu na chybu a uz ma to prestava bavit. Snazila som sa zacat pozitívne mysliet, ale vzdy ked sa tak rozhodnem, stane sa nieco co ma zrazi na kolena. Neviem co mam robit.
Ako dalej?
sad.elizabeth
