Ahojte.Mam problem ktorý sa somnou tahá už od narodenia.Mam 15 rokov. Moja matka ma neznaša.Ano teraz si možno budete myslieť že to piše pubertiačka ktorej mama dala zaracha ale nieje to tak.Od narodenia mi to dáva patrične najavo.Minule mi povedala že odkedy som sa narodila som jej najväčšia nočna mora.Mam aj brata ktory ma 10, toho mama zbožnuje nadovšetko.Nemam ku komu isť pretože otca nepoznám a žiadnych blízkych príbuzných takisto nie.Ako nieje kumne vulgarna ani ma nebije ale je ku mne chladná.Akoby som bola vzduch.Minule som sa jej pytala prečo ma nedokáže prijať taku aka som,že prečo je ku mne taka /možno som trocha tvrdohlava ale žiadne važne problemy nerobim/ tak mi povedala že to je niečo očom nebude hovoriť.Čím to môže byť že je kumne taka??kto si to prečíta do konca velmi pekne dakujem.a vopred dakujem aj za odpovede
Prečo ma tak nenávidí?
Mirka, presný dôvod vie len Tvoja mama. Ty aj my cudzí môžeme len hádať. Dôvody môžu byť rôzne: možno už nechcela ďalšie dieťa, možno nechcela dievča, možno mala ťažkosti v tehotenstve alebo tesne po pôrode a nemala podporu Tvojho otca, možno je to spôsobené tým, že Tvoj otec ju veľmi sklamal a opustil, môžu byť za tým konkrétne okolnosti Tvojho počatia, ktoré Ty nepoznáš. Zbytočne si budeš nad tým lámať hlavu, špekulovať a trápiť sa. Tvoja mama bola niečím zranená a doteraz tie rany nevie prijať a spracovať. Nie je to vôbec Tvoja vina. Netlač na ňu, aby Ti to vysvetlila. Kým nebude sama chcieť, nepovie Ti to. Namiesto toho sa pokús na ňu hľadieť očami lásky, aj keď je to ťažké, keďže Ty si od nej prejavy lásky nezažila. Pozeraj na ňu ako na niekoho, kto sám potrebuje pomoc a lásku, lebo takto sa aj ona trápi už viac ako 15 rokov. Keďže priznala, že za tým niečo je, tak uver, že keby to niečo nebolo, alebo ak by aj bolo a ona vedela, ako sa s tým vysporiadať, mala by si mamku, ktorá by Ťa ľúbila a nemala by problém dávať Ti to najavo, zbožňovala by Ťa rovnako, ako Tvojho brata. Na jeho príklade vidíš, že je schopná lásky. Ona je však vnútorne zranená a pri zranených ľuďoch je veľmi pravdepodobné, že budú zraňovať ďalších - to je bohužiaľ Tvoj prípad.
Skús jej odpustiť, že sa k Tebe takto správa, aj tie bolestné slová na Tvoju adresu. Pozeraj na ňu ako na obeť niečoho, čo zatiaľ nepoznáš. Každopádne je však dobré, že si sa narodila, že žiješ. Nemáš to jednoduché, ale toto všetko bolestné, čo vo vzťahu s mamou prežívaš, Ťa robí silnejšou, ale aj citlivejšou na bolesti a trápenia druhých ľudí. Keby som mohla a Ty by si mi dovolila, objala by som Ťa za Tvoju mamu.
