Stresy - neverím si

Severka
aspon nie som sama

Ahoj :)
Ja som ešte len dieťa - 12 ročné dievča.
CHodím na olympiády, nebojím sa povedať svoj vlastný názor, nedám si skakať po hlave- to sme nepíšem preto, aby som sa chválila, len čitáj ďalej! :) - a hrám na klavíri. Keď príde nejaký koncert mám trému. Mám strach, že niečo pobabrem a poserem. Že sa pomýlim nebudem vedieť ako ďalej a nezahrám nič! Alebo niečo ale s chybami. Vždy pred písomkou mám stres, že ju dokašľem. Vždy pred olympiádou sa mi zatemní mozog strachom, a potom to dokašlem. Keď som bola štvrtáčka bola som na pytagoriade. Mala som všetko správne ale mala som strach, že to mám zle a so strachom som to prepočítala, ale zle. Nakoniec som nebola úspešna, pretoťe som mala správnych 9 - mohlo byť najmenej 10 aby som bola úspeešna. Teraz tohto roku som bola na geografickej olympiáde. Súťažila som o rok staršími. Už dopredu vám poviem, že som sa bála a že som nebola úspešna. Ale prečo? KeĎ som to vedela? KeĎ bolo po tom učiteľka mi povedala: prečo maš trému? ty? Múdre, pekné, talentované dievča? V živote toho dokážeš veľa, ale zo stresom nič. Ak ťa ovládne strach je to najhoršie. Povedala mi, že ona bola kedysi úplne rovanká ako ja - trémistka. Ale musela sa proti tomu postaviť a bojovať. Myslela som si, že už je to OK ale dnes na slovine sme prezentovali projekty na dôležitú známku, triasol sa mi hlas , strašne som sa bála. Ale načo? Teraz si hovorím aká som bola sprostá. Načo sa bojím? ,,Najväčšia chyba, ktorú môžete v živote urobiť je mať strach, že nejakú urobíte." Toto si vždy poviem. Ale nie vždy to beriem do slova. Načo sa bojím?
Teraz chcem urobiť tak že pred koncertom si poviem toto, pomodlím sa a budem si hovoriť, že som ta NAj - nie z namyslenosti, ale z odvahy. Odvaha je vždy o sekundu skôr ako strach! To si pamätaj :)
Prepáč za tie chyby, ale písala som to strášne narýchlo ♥ ♥
♥ Dúfam, že si niečo z toho vezmeš.

tiež mám ten problém

adrika77777
moja ale mne asi nepomôže nik a nič odsťahovala som sa s priateľom do bytu lebo ma mama vyhodila keď mala vypite iba kričala a možno je to aj tým čo som zažila v detstve vieš chcem cítiť podporu zo strany mojej rodiny ale počúvam samú kritiku. A práca ja viem že nie sme všetci dokonalý ale závisí to aj od kolektívu vieš ak sú zlé ženy tak to je dosť tažké poradte mi čo mám robiť

Tak ja som byvala kedysi tiez taka ista.Mne pomohlo ked som si napísala co vsetko som sama dokázala,ci uz v praci alebo sukromnom zivote.Tiez je potrebne si uvedomit,ze niekedy sa v praci mozeme pomylit alebo spravit chybu.Tieto veci sa vsak deju pre to,aby sme sa z nich poucili prip. dovod preco sa stali pochopíme neskor.Takze hlavu hore vsetko sa da zvladnut. Odporucam knihu Kam se podel muj syr- citat z nej :To coho sa bojime casto nie je take strašne ako to co si predstavujeme.Drzim palce ☺