Ahojte,
mam 24 rokov a zijem este doma s rodicmi hoci v najblizsej dobe planujem odstahovanie. Co ma ale trapi je ze povedanie vlastneho nazoru aj ked drzeho sa u nas akosi nesmie. Moja mama bez ohladu na moj vek zacne mat agresivne vyhrazky ako ma vyfackuje, strieska, zbije a pod. Zo vsetkych vyhrazok to urobila malokedy ale nemozem tvrdit ze to nespravila. Ide o to ze ak ma fakt ze nasere musim drzat hubu a krok. Som dospela zena a rozculuje ju ked mam na veci iny pohlad. To ze sa vytoci na to som si zvykla ale na to, ze nema problem udriet, na to si nezvyknem nikdy. Cize musim kontrolovat kazde jedno slovo. Ja neviem cim to je, preco stale tie agresivne sklony musi mat. Ak nie je tak ako ona chce pride ku mne a postavi sa ku mne tak blizko ze nemozem ani uhnut pretoze sa bojim ze ma udrie. Mam z toho uz panicky strach za cely zivot. Clovek sa snazi aj inteligentne jednat ale ak jej sa to nepaci tak si vymysli 1000 argumentov preco som bola drza...to je cele. Chcela som sa vyrozpravat.
Za iny nazor vyhrazka fackou
LMarika napisala si to celkom trefne. Aj to ako si opisala, ze pred inymi sa chova slusne ale za zavretymi dverami bez svedkov je to ine. Proste skutocne si ma ako svoju dceru nevazi a je mi to luto pretoze si neviem predstavit svoje dieta si nevazit, neprijat jeho nazor, postoj a keby mi dosli argumenty tak zacat mavat rukami lebo vsak fyzicka sila je asi najlepsi spôsob ako niekomu zavriet usta. Do toho mi ublizuju aj jej nadavky a ponizovanie co pocas nervov vie pustit zo seba, potom sa tvari ako svätuskarka akoby sa nic nestalo ale vo mne to zanecha stopu.
Ona ma nenaucila vazit si ludi, prirodzene som sa to naucila sama. Ja nejak som uplne insia povaha od nej. Dovolim si povedat ze som natolko dobrosrdecna k ludom ze niektori to az zneuzivaju, co nie je dobre ale nikomu neublizujem nicim.
Otazka odstahovania sa riesi samozrejme, mam priatela takze toho sa nebojim ze doma stvrdnem. Len aj pred nim sa musim tvarit ze sa nic nestalo lebo nechcem aby sa trapil.
A tak mi tie veci idu na mozog ze radsej pisem anonymne sem.
Toto je problem mnohych slovenskych rodin. Mama si teba ako cloveka nevazi, neprechovava k tebe ziadnu uctu a to je velmi smutne, lebo ak by k vam prisla na navstevu napriklad nejaka klebetna susedka a povedala by na tu istu vec taky isty nazor aky mas aj ty, ale tvoja mama ho nema, tak tvoja mama by cusala ako vos pod chrastou a jedineho jedneho slova protirecenia by sa od nej tvojej susedke nedostalo, ale zato tebe sa dostane a este sa ti aj facka ujde. Typicka vlastnost slovenskych rodicov. Na cudzich pekne a na vlastnu jak na poslednu spinu. Preto maju Slovaci vo vseobecnosti dost nizke sebavedomie, no na druhej strane si nevedia vazit ludi. Ako si mas vazit ludi, ked tvoja mama ti neukazala, ako sa to robi? A ukazat ti to moze jedine na tebe, cize ked si bude ona vazit teba a respektovat tvoje nazory - a to nazory uplne vsetky, cize aj tie, ktore sa nezhoduju s tymi jej nazormi, tak potom si budes aj ty vazit ju a aj vsetkych ostatnych ludi. Velka skoda, ze slovenski rodicia vychovavaju svoje deti takto. Je predsa uplnou samozrejmostou, ze nestretnes na celom sirom svete jedineho cloveka, ktory by mal uplne na kazdu vec taky isty nazor ako ty. Ale ak stretnes takeho, ktory ma na vacsiu veci taky isty nazor ako ty, tak mozes o nom povedat, ze si dobre rozumiete, ze ste si navzajom sadli. A toto taka velka dospela zena ako tvoja mama nevie pochopit? Takuto jednoduchu vec? Ak mas takuto mamu, cim skor od nej odid. Ked si ta nevazi, tak si ta nezasluzi a uvidis, ze v podnajme ti bude lepsie a aj sebavedomie ti stupne.
No nema ziadne pravo ale rodicia si zvycajne to pravo vyhradzuju uz len preto, lebo su rodicia. Ako ja nepoviem ze dietatu trepnut po zadku ako vychovnu, ale ja mam 24 rokov a to je to na tom to hrozne...
Dlho sme nemali konflikt presne preto lebo som drzala usta a radsej si zahryzla do jazyka ale teraz to neslo. Uz na to davam privela energie...byt ticho a tvarit sa ze sa ma to netyka. A vyslovene som si uvedomila ze vzdy ak pride nejaky moj nazor tak vtedy zacne cirkus aj na dve hodiny. Okrem toho nadavky, ponizovanie aka som hlupana a podobne.
Vratit jej to nedokazem, neviem udriet cloveka. Pride mi to blbe navyse lebo je matka..hoci ona si na mna dovoluje. Branit sa branim ale kedysi ked som bola mensia som mavala tyky z nej. Proste sa bojim uderu, kriku..toho vsetkeho. Je vo mne ten strach a potom mam este aj pocity uzkosti, pobolieva ma pri srdci, velmi vela veci s tym spojene. Este take vyhrazky ze ak to dakomu povies tak dostanes. Ja cely zivot musim mlcat a sama sa trapit a vyplakat sa vzdy po takych nezhodach...
na druheho cloveka nema ziaden clovek pravo takymto sposobom siahnut - ja sa naucila take udery vracat alebo im aspon zamedzit protiobranou rodic/nerodic. Mozno sa bojis, ze ta potom vykopne z bytu, ale to dost pochybujem, lebo lepsieho fackovacieho panaka nez si ty uz nezozenie.
