S priatelom sme 3,5roka spolu. Pred tyzdnom sme sa vratili z dovolenky kde bolo super. Mame vela spolocnych kamaratov, doteraz to fungovalo super. Tento vikend som bola na chalupe s mamou a bratom, frajer ostal doma. Aj v piatok aj v sobotu bol do rána vonku s kamosmi. Aj mi pisal ked bol vonku ze ma lubi. Ja som v nedelu dostala nejaky rapel a vykricala som mu, ze sa furt iba flaka, ze nesetri peniaze ako mi sluboval na dovolenke. proste uplne inu formu som mala zvolit, strasne som na neho kricala, potom uz za vsetko. Zlozil mi telefon a odvtedy ma ignoruje. to bolo v nedelu. Uz som sa mu x krat ospravedlnila cez sms, co mi je vazne a uprimne luto, ze som ho takto atakovala. Vcera mi iba napisal, ze som mu maximalne dvihla nervy, ze ten telefonat pocul jeho kamarat a hanbil sa za mna ako pes, ze ho mam nechat tak, ze on ked tak sa mi ozve ked bude on chciet. Ja som mu na to napisala, ze nech mi teda uprimne povie, ci mam cakat rozchod, alebo co, nech viem na com teda som, lebo tato situacia je uz pre mna neunosna. Zablokoval si moje hovory, aj na Whats app blokovanie. Tak teraz neviem absolutne nic. Na com som a to je najhorsie. uz zacinam mat pocit, ze niekoho ma a som zufala. Ako chapem urobila som chybu, ale zase takto ma nechat trapit? je to normalne? obavam sa najhorsieho. neviem co robit. pisat mu uz nechcem a zase tyzden cakat v tomto rozpolozeni je horor. schudla som uz 3kila od nedele co nic nejem :(
Ignoruje ma, dokedy...
lienocka, ja ti velmi drzim palce, sama prezivam nieco podobne ... :( minule som mu uz napisala nech sa sam rozhodne ci chce so mnou byť, lebo viem že trpime obaja, hlavne tym mojim spravanim a ze sama neviem kolko casu budem potrebovat na zmenu... na druhej strane, ovladam sa, az velmi, v porovnani s tym co som robila predtym... verim že vam dvom to spolu vyjde, viem ako velmi ho milujes a podla vsetkeho on teba takisto... je tazke neziarlit ked niekoho velmi milujeme a hlavne ked nam partner dava dovody... ale pekne si mu to povedala, nech ti nedava dovody a viac nech prejavuje lasku... to iste som povedala svojmu, a o dost sa to zmenilo... k lepsiemu...
prdlajs..ty si ako ja, v muzskom prevedeni :) ja tiez si odjakziva vsetko moc pripustam..a mala som neake problemy s uzskostou atd.. a mas pravdu, pokial nedovolim tym peknym spomienkam aby prisli tak je vsetko fajn, ked sa zacnem opustat a myslet na vsetky plany co sme mali a vsetky tie pekne veci tak som zas tam kde som bola..budem sa snazit si to nepripustat ..tak isto som aj nastvana ako sa on zachoval a obcas aj nad tymto premyslam ako by som mu vsetko povedala, ale co sa tym zmeni? aj tak by ma nechcel pocuvat a zas by som robila len sebe zle
skusim to zvladat ako ty :) kolko mas rokov?
Lienocka, tak vam drzim obom palce, vidis, pisala som ti ze urcite ta chcel potrapit ale stale ta chce :) tak uz len aby vam to vydrzalo :)
Kazda minca ma dve strany a ked su v partnerstve problemy mozu za to vzdy obaja. Aj moj priatel si priznal chyby, ked som mu vysvetlovala co bolo spustacom mojich stavov. Mozno na tom nieco bude, pretoze pri byvalych priateloch som taketo veci nerobila. Takze aj on si dufam uvedomil nieco. Ja teda urcite ano. Ci sa to este niekedy zopakuje neviem povedat, budem robit vsetko pre to aby nie.
som zvedava dokedy ti to vydrzi kym mu zase spravis nejaku scenu a nasledne prides opat vyplakavat
super :) takze vsetko po starom :) budete sa aspon viac vazit navzajom drzim palce
Ahojte, tak sme sa vcera stretli, bol velmi chladny, odmerany, ze som mu vobec nechybala cely tyzden. Ospravedlnila som sa mu, povedala som mu, ze to chcem zmenit moje spravanie, ale bude mi v tom musiet pomoct aj on. Neprovokovat ma, viac mi davat najavo lasku, a potom nebudem mat pochybnosti o nasom vztahu. Potom sme si dali par piv a povedal mi toto: velmi si mi chybala, ale uz si to prehnala a nevedel som uz ako ti dat najavo, ze tvoje vystupy sa uz znasat nedaju. Potom ma poprosil, ze chce aby som u neho spala, tak som este stale u neho, pozerame film, a citim sa fajn. Na nieco cele toto asi bolo dobre, vazim si co mam a musim so sebou nieco urobit aby sa to neopakovalo. Nechcem ho stratit. Vsetkym vam dakujem za doterajsiu podporu :)
Vieš čo nič špeciálne za tým nie je. Ked sa niečo nepríjemné udeje, sklamem sa v niekom, alebo tak, jednoducho sa v tom už viac zbytočne (ak to nie je potrebné) nerýpem. A myslím dopredu. Nevraciam sa k tomu zbytočne v spomienkach, predstavách. Poznáme to všetci nie, vraciame sa k tomu, pripomíname si. Nie, ja to už nerobím. Aj mna tie myšlienky dobiedzajú, nemysli si že nie, ale nedovolím im to. Predstav si to ako komáre. Nedovolíš im cucať ťa, odháňaš ich. Na každého doľahne nejaky pocit trápenia, frustrácie, ale netreba sa v tom zbytočne babrať.
Tou otázkou si ma primäla nad tým viac porozmýšlať. U mňa to asi dosť súvisí aj s tým že som sa vedome rozhodol príliš sa neviazať na osoby, veci, miesta. Tak ako si k nim dokážem vytvoriť nejaky vzťah, tak sa od nich dokážem odpútať. Vždy si hovorím že je to vôbec také dôležité a významné pre mňa, môj život ? A čo vlastne je dôležité ? Ked si to v hlave rozložím zistím že vlastne takmer nič (možno okrem detí ked nejake budem v budúcnosti mať) nie je tak strašne dôležité aby som sa tým tak dlho a tak hlboko zožieral. Je to aj obranný mechanizmus lebo ja mám tendenciu si všetko pripúštať k srdcu. Mával som depky, úzkosti až mi zle bolo. Povedal som si dosť preboha musím si šetriť zdravie. Však sa zničím. Takže radšej tvrdo idem dopredu a nevyťahujem zbytočne staré fotky aby som si niečo s vlhkými očami pripomínal. Možno je za tým aj životná skúsenosť lebo si kadečo prežil a viem že existujú aj daleko horšie životné situácie.
prdlajs...krasne napisane, len keby to tak slo lahko ako to opisujes..ja som bola namotana dost, taktiez som odjakziva citliva, vnimava...a prave preto mi to nejde..ako to tak lahko dokazes? snazim sa pohnut dalej ale stale s tym v hlave niesom vyrovnana :/
prdlajs pekne a mudro si to napisal... mas pravdu, v takych chvilach sa nelutovat.. som strasne zvedava na lienocku, ako to dopadlo, dufam že ok... ak aj nie tak hlavu hore!
mna zivot zocelil. dokazem sa na cloveka namotat ale rovnako dobre sa dokazem aj odmotat. to odmotanie trva podla toho ako velmi som sa na danu osobu namotal. ale da sa to. a ked to dokazem ja musi to aj vacsina ludi. ja som bol vzdy citlivy vnimavy to mi hovoril kazdy uz od utleho detstva. takze ziadny hrobokozec. a napriek tomu som sa naucil odmotavat. odporucam to aj druhym. nejde o to byt tvrdy k druhym. ak vas niekto opusti tak vas ma zvycajne aj tak v pazi. pointa je naucit sa byt tvrdy k sebe. nehyckat sa, nelutovat sa zbytocne. ani netreba nieco predstierat. toto nemam na mysli, ziadne predstieranie tvrdosti. naopak musi to byt uprimne autenticke. proste ist dalej a nehyckat sa. zivot je pohyb, treba sa vzdy pohnut dalej. za dalsimi dverami caka mozno nova osoba. a na com vlastne zalezi ? a preco na tom tak zalezi ?
