Zdravim,
nikdy som nebola na ziadnom taktomto anonymnom fore. Ale zo zufalstva je clovek naozaj schopny spravit uz asi cokolvek na svete...Vec sa ma takto: som asi blázon, pretože stále uprimne a velmi hlboko milujem manipulativneho sociopata, ktory mi ublizil a ktory si ma pravdepodobne nikdy nevazil..Sama neviem co na nom milujem, nevedia to ani moji blizki priatelia. 4 a pol mesiaca som bola dennodenne s muzom, o ktorom som si myslela, ze je pre mna ten pravy - asi som az prilis mlada, alebo naivna, alebo pravdepodobne oboje, ale - nikdy ma ziaden takto neocaril ako on, a taktiez mi zaroven ani ziaden neublizil tak ako on...Som ambiciozna, samostatna a mila zena, ktora vzdy ocakavala od partnera to iste- aby ma mal rad, aby si ma vazil a aby ma podporoval a pri mne stal..Asi som ocakavala az prilis...zo 4 mesiacov sme sa 3 a pol mesiaca skriepili, pretoze nedokazal respektovat veci, ktore ma naplnaju a robia stastnou, akonahle som mala iny nazor ako bol ten jeho, uz som bola podla neho zakomplexovana mlada detinska holka, ktora nic nevie...Viem, je to chore, ale za 4 mesiace sme sa asi 15x rozisli, z toho asi 10x definitivne, dokazal ma vytocit do nepricetna, nikdy som sa ku nikomu nespravala tak ako k nemu, nikdy som nikomu nenadavala- neskutocne som si ho vazila, som ho podporovala, milovala, chapala, starala som sa o neho (varila mu, prala, zehlila), chodila som s nim na jeho sluzobne cesty, NIKDY som mu neodmietla pomoct ked to potreboval a nikdy som mu nebola neverna..A on aj napriek tomu sa ku mne choval podla nalady, akonahle mal dobru naladu, bola som v jeho ociach najuzasnejsia zena na svete, s ktorou chce stravit cely zivot..Akonahle sa vsak prebudil v zlej nalade, tak som bola, podla neho, arogantna bezohladna ironicka pi** a psychopatka a nepohla som sn im, nedokazala som mu vysvetlit, ze ho milujem a nedokazala som ho ukludnit. Ja som pri tom nikdy nic nechcela, len aby bol stastny a aby sme navzajom pri sebe stali, vo vsetkom. Aby robil to, co ho robi stastnym a aby aj on respektoval mna, ze taktiez chcem robit veci, ktore ma robia stastnou. AKonahle som robila nieco, co robim cely zivot (napr. idem von so spoluziackami na bowling/ hram PC hru/ som na socialnej sieti a pisem si s kamaratkami/chodim do prace/ idem na dedinu pozriet babicku/ alebo hocico ine, co bolo podla neho "trapne"), tak som bola neprisposobiva...Akonahle som len 1x zobrala pred nim mobil do ruky, a precitala si pracovne maily, tak hned mal tu jeho pri***naladu, bol ako zmyslov zbaveny, akonahle som bola na nejakej socialnej sieti a pisala si s niekym - bol urazeny, mal tu jeho pri**naladu, tvrdil, ze nikdy nebol ziarlivy a ani nikdy nic ziadnej zene nezakazoval. No ked som robila nieco, co on nie, tak bol schopny pourazat ma, vulgarne mi nadavat, skriepit sa cely den...Vytkol mi mnoho vlastnosti, ktore mi nikdy nikto nepovedal (a to poznam dost siroky okruh znamych), tvrdil pri tom, ze ma miluje, ze som jedina a ze som ta najuzasnejsia holka na svete .Pri tom nemal problem ma o 2 v noci vyhodit z jeho domu, ze mam vypadnut a ze som pre neho mrtva, potom, ked mi asi 158x krat pobalil v zurivosti moje veci a zamkol ma v jeho dome, tak sa mi potom ospravedlnoval, tvrdil, ze nie je pravda, ze ma zamkol, nie je pravda, ze mi ublizil a nie je pravda, ze ma nerespektuje. Ked som sa s nim rozisla a nechcela aby ma kontaktoval, suhlasil a povedal, ze moze mat hned aj 10 novych a lepsich ako som ja, 3 dni sme neboli absolutne v kontakte, vraj si ma zovsadial zmazal, ale hned potom mi opat zavolal, ze mu chybam, ze je sam, ze ma nechce stratit a ze si ma vazi a ze mam robit uplne vsetko co chcem, ze mu to nebude uz nikdy vadit. AKonahle som mu odpustila, bola opat s nim, avsak, co i len isla do prace, hned mal opat tu jeho pri***naladu s tvrdenim, ze mu " nic nie je len sa dnes nechce vidiet a bude lepsie, ked sa neuvidime"..A ja ho aj po tom vsetkom milujem, chyba mi..A on pri tom hlada nove tvare, na zoznamkach ....A čakam, ze mi o par dni opat zavola, ze sa vlastne nic nedeje, ze on je uzasny muz a ze ma velmi miluje a vie ma urobit stastnou..Som asi naozaj blazon, ale aj tak ho milujem a chyba mi a neznesiem co i len jeden naznak, ze by mal byt niekedy s inou ..Uvedomujem si, ze je manipulator a sociopat, ze taky bude stale a ze sa nezmeni. Ale aj tak, mam pocit, ze ked mi zavola, tak hned ku nemu pribehnem a poviem mu, ako velmi mi na nom zalezi, aj po tom vsetkom co mi urobil, a aj ked viem, ze sa to bude stale opakovat...
Som asi úplny blázon, ale milujem manipulatívneho sociopata :/...
Zaujímalo by ma to toľkých rokoch ako to dopadlo. Či už má niekoho iného alebo stále je s týmto bláznom? Neviete niekto náhodou?
pisala si to v roku 2015, dufam, ze ste davno rozideni a ty stastna bez neho
Máš silný materinský alebo záchranársky inštinkt, ktorý ťa pri ňom drží. Vidíš a cítiš že je to človek, ktorý je stratený a potrebuje pomoc. Je ti jasné že ľudia s jeho povahou sú strašne osamelý. Sociopat nemôže za to aký je, nedá sa to liečiť. On za to nemôže. Je to choroba. A je nefér že človek s touto chorobou by mal ostať sám. Nie je nič zlé na tom že miluješ sociopata. Je to tiež človek. Len trochu iný. Bohužiaľ sa mu nedá pomôcť aj keď veľmi chceš.
Sociopat má pocity a city, ktoré niekedy ťažko ovláda. Dokáže trpieť. To utrpenie z neho cítiš. Chceš mu pomôcť. Si stvorená preňho, on pre teba. On potrebuje pomoc, ty mu chceš pomôcť. Takéto vzťahy existovali, existujú a budú existovať. To sú ľudia. Sú rôzni.
Sociopat sa k tebe chová zle, lebo sa cíti zle. On sa nedokáže vcítiť do teba, nedokáže si uvedomiť že ti ubližuje. To ho ospravedlňuje. On sa ti nesnaží ublížiť. Je skoro taký ako mačka, ktorá sa s tebou iba hrá, ale pritom ti škriabe kožu do krvi. Odpustíš jej to, lebo to je mačka. Vieš že je taká aká je. Sociopat je tiež taký aký je.
ANO, si úplný blázon... bohužiaľ. čo Ťa na ňom tak priťahuje? skus porozmýšľať nad tým.. lebo ten stav, ktorý popisuješ nieje normálny a keďže píšeš tu, tak si si toho vedomá. Predpokladám, že tu čakáš podporu v tom, že aj iné dievčiny majú obdobný problém.. ale toto nemá budúcnosť a pokiaľ nie si vyslovený masochista tak budeš rýchlo utekať...
Bože ženy...Mám síce len 19 rokov ale nikdy ma neprestane zarážať tá ženská naivita.Skúste tráviť viac času s kamarátmi , než s kamarátkami a možno trocha viac pochopíte mužské zmýšlanie a bezvýznámosť vášho snaženie.
Nechce sa mi tu písať litánie o egu, o tom ako si človek váži to, o čo musí najviac bojovať a o ženskej potrebe emocionálych búrok. Tak to skrátim, tie inteligentnejšie z vás určite pochopia.
Položte si otázku, milovali by ste ho tak isto, ak by sa zmenil , stal sa krotkým a prestal by vás trápiť?
Nie si divna, si proste zena
ja sa tiez obdivujem ako som to vydrzala.. utekajte kym je cas pretoze taky muz je schopny vas aj znicit..
Pre všetky, ktoré toto zažili....odíďte, kým je čas...dá sa to a po čase sa budete na seba pozerať ako na blázna a uvidíte, že ako dobre ste urobili.
no vidim ze tema je starsia tak moja veta neplati len pre autorku ale pre kazdu ktora je na tom podobne.
nuz tak ti treba. chod si za nim ked ta zavola. co ti k tomu napisat moja draha
