Zdravím vás asi nie som normálny, ale zaľúbil som sa do ženy ktorej je 31 a mne je 20. Ona má dcéru a je zo socialne slabej rodiny. Začalo to tak, že som jej začal trošku finančne pomáhať, kúpil som jej cigarety atď.
No vždy som pri nej pociťoval neskutočný pocit, cítil som sa neskutočne dobre, proste som sa do nej zamiloval a to až chorobne, stále na ňu myslím a keď ju 2 dni nevidím, už mám obavy, čo s ňou je.
Normálne som jej do očí povedal, že ju milujem a že jej chcem pomôcť. No ona len odvetila, že nemá teraz záujem o žiadny vzťah.
Po pár mesiacoch môjho bojovania a neustáleho doliezania za ňou som sa jej opýtal či mám u nej aspoň 1% šancu. Ona napísala že nie, že môžme byť kamaráti ale nič viac.
Ona je strašne taká uzavretá a mám pocit že často ani nehovorí pravdu, ale aj tak ma na nej niečo strašne priťahuje a ja neviem čo.
No hlavné je, že ja ju milujem ale ona mňa zjavne nie. Keby som jej už od dneska nenapísal SMS, tak ona sa mi už nikdy neozve to proste cítim, všetka snaha ide len z mojej strany a už ma to unavuje, ale nechcem to vzdať, verím, že jedného dňa si konečne všimne čo pre ňu všetko robím a uvedomí si to.
Má takýto vzťah vôbec zmysel ? Hlava mi hovorí že nie, ale niečo vo vnútri zo mňa by ju nikdy nedokázalo opustiť. Poraďte prosím, už neviem čo mám robiť.
