Stratila som maminku

To že sa vzdáš jej vecí, je dôležitý psychologický momemt, ktorým mamu prepúšťaš a zmieruješ sa s jej odchodom.

Pamätám si keď to robila mama s otcovými vecami. Otec zomrel ako 43 ročný.

adka.... vies ono je to aj tym, ze moje telo sa zblaznilo. Vlasy mi vyadavaju tak ze taham cele hrste vlasov, totalny zapal ustnej dutiny, vyrazky na tvary a dekolte, hemeroidy ani nehovorim, platnicka co bola ticho 4 roky tak sa ozvala tak, ze mi nohu skruca a boli ma cele podbrusko a lavy bok, stitna sa ozvala ....proste cele zle. Zacala som to riesit tento tyzden si idem po vysledky ale aj tak mam strach.

V júni som bola v nemocnici s tazkou salmonelou resp. to bol taky kolaps orranizmu. Maminka + sef kde vedel tam mi hodil polena pod nohy pritom vedel vsetko ....

Filip viem ako to myslis. Viem ze to myslis dobre. Ja som zvladla odlozit aspon do pivnice mamkine topanky lebo boli medzi mojimi a ked som sa sla obut lebo vybrat iny par hned som sa zlozila. Ale nedokazem, neviem, nevladzem sa pustit do veci. A to ma este caka nielen u mna ale v nasom byte. No niedeky potrebujem otvorit skrinu a citit tu vonu, ktora mi povie ze neboj vsetko bude dobre. Napr. vcera som vyhodila jej papuce - ta cesta ku smetiaku bola ako na koniec sveta. Ale viem, ze ten den raz bude musiet prist ale este nie som nato pripravena ...

Vies a slubila som jej ze to nebude v nemocnici a strasne ma trapi ze to bolo v nemocnici. Ja chapem ze to neviem ovplyvnit ale jednoducho den potom ako jej to diagnostikovali sme sli na jedno vysetrenie. Ako naschval ordinacia pred internym oddelenim a co sa nam nestalo? Presne pred nase stolicky zaparkoval nebostika a cakal na vytah - asi tak cca 3 min. tam sa mi mamka zlozila a hovorila ze presne takto dopadne a ja som jej prisahala ze to nikdy nedopustim ze to tak nikdy nebude ale stalo sa. Citim to ako porusenie slubu ale aspon sme boli spolu.

Preto citim take vycitky, ze som jej nepovedala pravdu - i ked vsetci v okoli mi hovoria ze som urobila to najlepsie, ze aj oni sa s nou mohli rozpravat tak inak. Mozno to mala vediet. A aj tento slub. A mozno ze som mala sanitku volat skor. Ze som nemala dat na lekara co bol poobede u nas. Hram tu sprostu hru keby a ma tazi.
aj ked na druhej strane som si v nemocnici uvedomila, ze radsej ju dam do ruk Boha a budem trpiet ako by mala tak trpiet ona.

Ja viem asi zniem ako totalny blazon ale proste takto to citim.

Ak chces tu je moj mail elinkaaa@centrum.sk.

Filip, ked sa nevies vzit neraguj radsej. Uz ta vidim, ze by si vo veku do 30 prisiel o mamu, a riesil by si charitu...

Dievcata a nech vas nenapadne robit take veci, ze nechate maminu izbu nedotknutu, tak ako ju mala ona, alebo ze nechate v skrini jej veci. To vsetko rozdajte, dajte na charitu... na pamiatku po mame si nechajte len fotky, alebo sperky a len drobnosti.

elisaa mne sa stalo to iste pred necelym mesiacom...Mamka zomrela na rakovinu. Ak chces daj maul popiseme.

Moja zlata je mi to velmi luto a prajem ti uprimnu sustrast.Nebudem ti pisat ,ze sa s tym musis zmierit ,lebo s tym sa nikdy nezmieris ,teraz to velmi boli a este aj bude ,ale potrebujes na to cas ako sa hovori ,ze v tomto pripade cas je najlepsi lekar. Terazje to este cerstve vsetko mas pred ocami a stale rozmyslas ,lebo nechces zabudnut ani nezabudnes ale,postupom casu budes mat na dusicke lahsie ,nesmies sa z toho zrutit to by ani maminka nechcela ,musis mysliet na seba ,na priatela na babatko ktore chcete ,nech ma maminka v nebicku z teba radost.A na rakovinu nemysli ,preco by si ju mala mat aj ty ,ty ju nedostanes nesmies na to mysli a nepoddavaj sa tomu ,viem ze je to tazke ale velmi ti prajem aby ti bolo cim skorej lepsie ,drz sa moja.

Mojitko21 ....presne moje racionalne ja si absolutne presne hovori to co si pisala - do detailu ale moje emocionalne ja je uplne niekde inde. Proste je to ako tma a ja neviem kam mam vykrocit. Ked si vecer poviem ze zajtra zacinam mam plan idem sa ucit, idem cvicit upracem a tak zlyham. Skusam to znova a znova zlyham potom som aj smutna z toho ze to nezvladam. Ono to tak boli ze ta diagnoza bola absolutny sok a este v nedelu sme boli spolu v zahrade, kde sme stavali pergolu ze co kde bude kde dame ake kvety a stredu som vyberala truhlu. Kedze som vedela celu diagnozu tak som to mala niekde v kutiku duse .....
Ale po dvoch chemo take dobre vysledky a tak dobre reagovala na chcemo este aj tam boli prekvapeny ze aka je a ako to zvlada a tak. Lekari nechapali co sa stalo a v podstate jej klesli bliele krvinky ale to nebol pravy dovod preco mi odisla ale nastatie primar ked ma videl nenariadil urcenie lebo by ma asi rovno brali na psychiatriu.

Ja mam tiez len 26. A este predtym sme tak boli dohodnuty s priatelom a maminka o tom vedela atesila ze bude na jar svadba uz s bruskom. Aj preto tak bojovala ako drak a mne je to tak luto ze sa toho nedozla.

Hej mozno je to tym ze som sama. V praci som skoncila aby som bola s maminkou a teraz si hladam pracu ale nieje to jednoduche. My sme sa v podstate prestahovali aj pred dvoma rokmi s priatelom a s mamkou do RD. Tym ze som mala narocnu pracu tak som ani nemala sancu si tu najst priatelov. Pretoze vsetok cas som venovala jej a priatelovi. Ale teraz sa tu cim ako vo vazeni. Sama vo velkom dome na dedine (kde sa nic nedeje), kde nikoho nepoznam.

Je mi ťa veľmi ľúto, úprimnú sústrasť.

Mne zomrel otec, keď som mal 18. Ale zostala mi dobrá mama...

Dokážeš veriť, že sa so svojou mamou ešte uvidíš? Ak áno, tak vieš, že ťa vidí a môžeš robiť vo svojom živote tak, aby z toho mohla mať radosť.

Dve mesiace sú ešte dosť krátka doba, priprav sa, že tá bolesť ešte nejakú dobu potrvá, život však ide ďalej. Nakoniec každý človek raz stratí svojich rodičov a musí žiť bez nich. Bez nich a pre niekoho...

V prvom rade sa na to musis pozriet nielen z tej emocionalnej stranky ale aj z rozumovej a pochopit ze smrt ci sa ti to paci alebo nie patri ku kolobehu zivota-kazdy raz zomrie a psychicky vyrovnany clovek to musi brat na vedomie.Dalej bud rada,ze si svoji mamku poznala,ze si ju pamatas a vies ze ta lubila.Vela ludi nepozna a nepamata si na rodicov-co je o dost horsie,ked nikdy nepocitili materinsku lasku.Dalsia vec je ta,ze tvoja mamka zomrela,ale ty nie.Si mlada,mas pred sebou buducnost a zivot ktory sa snaz zit najlepsie a najspravnejsie ako len vies.Dalsia vec tvoja mamka mala rakovinu-vela sa vytrapila a trpela-pre nu to bola naozaj ulava,aj ked nam sa to zda neuveritelne.A posledna vec je ta,ze tvoja mamka ta lubila a urcite by nechcela a bola by nestastna keby vedela ze sa trapis a nevies sa pohnut dalej.To ze ti chyba,si citlivejsia a poplaces si je normalne,ale to,ze ti to blokuje a znemozmuje nadalej viest normalny a plnohodnotny zivot,v ktorom sa trapis nie je dobre.Preto sa treba pozbierat,byt vdacna ze si ju poznala,mohla byt s nou a byt vdacna za svoj zivot co ti mamka darovala,aby si zila dalej aj ked tu ona uz nebude.Drzim ti palce a mysli pozitivne a uvedom a osvoj si tieto veci co som tu napisala :-)