Prečo? Milujem jedno dievča ktoré otom nevie že sa mi páči a túži po nej. Ide o platonickú lásku k nej. Chodí do susednej triedy, sme stredeškoláci. Občas si pozdravíme, prehodíme pár slov ale viac nič. Prečo aj keď som rád že ju vidávam často tak som bez nej smutný? Keď som s kamošmi spolu mimo školu tak sa snažím premáhať aby ma neotravovali čo mi je že som taký skleslí a niekedy je s nimi zábava tak sa bavím aj ja a smejem. Ale akonáhle prídem domov tak po čase doľahne namňa smútok a clivota keď zablúdim myšlienkami naňu. Púšťam si smutné piesne alebo zaľúbené a je mi strašne smutno a aj keď budem na smiech ale občas aj plačem. Prečo sa neteším keď som zaľúbený ale som smutný akoby mi zdochol pes? Pretože nemôžem byť s ňou? Pretože nevie otom že ju mám rád? Pretože je to len jednostranný láska? Nemal by som sa tešiť? Nemal by som skákať meter dvadsať od radosti? Veď sa hovorí že zamilovaným akoby krídla narástli a ja? Čo je to so mnou?
Ak sa pýtate prečo jej to nepoviem, prečo jej nedám najavo čo k nej cítim tak preto lebo som hanblivý aj keď tak nepôsobím, neviem len tak babu niekam pozvať na rande. A navyše je odomňa staršie o dva roky keďže ja som tretiak na strednej a ona piatačka. Ide o hotelovku. A neviem či už niekoho nemá aj to ma trápi. Vôbec nevie že ju mám rád. Mám chuť sa opiť ako som to urobil minulý piatok. Lenže spíjanie sa to nevyrieši. Vysvetlíte mi to prečo som stále z toho smutný. No nie stále len keď som doma. Pri kamošoch sa pretvarujem čo už.. :(
Prečo som smutný.... keď som zamilovaný?
Nemozes to az takto prezivat ked ju ani nepoznas osobne chapes...musim sa zamilovat skor do osobnosti cloveka..a viem aky je to smutok mala som priatela ktoreho som milovala a neviem zit s tou bolestou ze uz nesme spolu..uvidis ze raz ked ta bude nejaka milovat ze to bude este 100x tazsie ale aj krasna naozaj krasne
Nick Citat
dobreeeee najma s tym arasidovym maslom :D
Ja tiez pridam
Lepsie je byt smutny s laskou ako vesely bez nej
meh, kasli na nu. nechcem ti to kazit ale holky s mladsimi chalanmi moc nechcu byt. bude lepsia uvidis ;)
Presne toto pociťujem práve ja posledné 2 týždne. Úplne to isté. Ako keby to písal môj život namiesto teba. Aspoň v tom nie som jediný
Joj kamo kolko mas rokov? Toto som presne zazil aj ja, u mna to trvalo cca 2 roky a mozem prehlasit ze to bol strateny cas... to co popisujes bola presne moja situacia, lubil som sa preto aj opijat so spoluziakmi (skratka taka bola doba). Raz som o tom povedal mojmu velice dobremu kamosovi, o nieco neskor v lete sme isli na chatu jako kolektiv a ten kamos mi zistil informacie, presne si to nepamatam ale zevraj niekoho mala. V ten vecer som sa samozrejme dost ozral (dokonca aj zranil, psychicky ale aj fyzicky). Na druhy den som s tym raz a navzdy skoncoval, zavolal som ju dalej od chaty sa prejst a proste to zo mna vypadlo, vsetko... Samozrejme to bolo ako clovek ocakaval, cize jednostranne, po tom som chatu opustil kvoli fyzickemu zraneniu (o tyzden neskor som odlietal prec). Ked som isiel tak som citil ohromnu prazdnotu, v zivote som sa zatial necitil tak prazdny. Odletel som potom na mesiac prec (pochopitelne som sa chcel tohto smutku zbavit pretoze ma cakali uzasne zazitky aj ked obcas to este pretrvavalo). Takze ti radim skoncuj s tym co najskor nez to bude este horsie.
a ešte pár aby si sa trošku zamyslel nad problematikou lásky a zaľúbenosti ;)
Celkom ma pichlo pri srdci. To sa mi stáva zakaždým, keď vidím dievča, ktoré milujem a ktoré v tom veličiznom svete ide niekam celkom inam ako ja... (JACK KEROUAC)
Nič neuberie na chuti arašídového masla viac ako neopätovaná láska. (CHARLES M. SCHULZ)
Keď budeš vedieť,že plačeš pre toho, koho máš rád tak poznáš, že je to láska.
lebo:
"láska sa začína tým že sa človek cíti byť sám a končí tým že týži byť sám"
a
"lepšie je byť smutný s láskou ako veselý bez nej"
