Ahoj,
problém s ktorým sa chcem s vami poradiť sa priamo netýka mňa, ale môjho brata.
Už dlhšie sme vedeli - 13 mes., že má dosť vážny vzťah, ale až do včerajšieho dňa sme jeho babu videli len na fotkách. Včera nám prišiel predstaviť moju budúcu švagrinú, s tým, že už poobede ju požiadal o ruku a daroval jej prsteň. Na tom by ešte nič zlého ani nebolo, ale pri večeri sme sa rozprávali a ja som zistila podľa jej spôsobov, že je Jehovistka. Stále rozprávala o Jehovovi, o tom ako odmieta transfúziu, že len oni sú pravý kresťania, o konci sveta a všelijakých blbostiach. Vôbec sa nedala vyrušovať a nevadilo jej ani to, že otec odišiel od stola. Keď ju brat zaviezol domov a vrátil som opýtala som sa ho narovinu či sú moje potuchy správne a on mi potvrdil, že áno. Ja nemám nič proti náboženstvu, ale toto je na mňa moc. Do vzťahu im asi nemá význam kafrať, ale mám obavy, že takto bude ona ohniskom nezhôd a problémov. Môj otec už má teraz dosť nechutné poznámky, ale ako to diplomaticky vyriešiť?
Čo asi taký vzťah bude obnášať?
Nepoznam manzelstvo jehovista-nejehovista ani nerozumiem ako to moze prakticky fungovat. Budu napriklad slavit Vianoce? Jehovisti to maju zakazane.
Ak definiciou krestana je to, ze povazuje Jezisa Krista za praveho Boha a praveho cloveka, tak krestanmi su katolici aj pravoslavni aj evanjelici dokonca aj adventisti ale nie jehovisti, pretoze nepovazuju Jezisa za Boha. Jehovisti ziju hlavne z toho, ze obracaju katolikov na svoju vieru s tym, ze ponukaju nieco viac, v skutocnosti vsak krestanovi amputuju priamo srdce krestanskej viery. A nielen srdce, ale aj dusu, lebo neveria na dusu. Bez tela clovek jednoducho nezije a jeho dusou je krv. Preto nemoze byt transfuzia.
Je to zvlastna viera, ktora je ujeta aj pre ateistu aj pre krestana.
Takze neviem ako to tvojmu bratovi bude klapat, predpokladam, ze ked sa poznaju uz takuto dlhu dobu, nasli uz sposob ako mozu koexistovat ale ci im to moze vydrzat ... neviem.
Jehovisti inak presli pred par rokmi rozkolom, su teraz dvojmo, takze ked je niekto jehovista, treba sa ho aj spytat, ze ku ktorym jehovistom patri...
Tvoj brat priviedol svojej rodine predstaviť dievča, ktoré sa má stať jeho nevestou, a pri prvom stretnutí ste sa namiesto toho, kde budú bývať, ako prebehne svadba, kto to bude platiť, kde slečna pracuje, kde pracujú jej rodičia, bavili o takých "prioritných" veciach, ako je jej vzťah k transfúzii, o konci sveta a pravých kresťanoch? Prepáč, to mi pripadá ako dosť nevhodná recesia. A ak to mladí mysleli vážne, tak slečna bude asi dosť nová a zapálená jehovistka alebo nebude celkom v poriadku, lebo len opakovala klišé, ktoré sú o jehovistoch najznámejšie a určite nie sú vhodné k prvej spoločnej rodinnej večeri.
Ak je skutočne v tejto sekte, tak je to otázne. Mám kamarátku, ktorá zamladi strašne blbla, robila celej rodine problémy, len-len že neskončila ako alkoholička, smažka alebo dačo horšie. Neviem, ako sa to stalo, ale našla "svojho Ježiša" a otočila sa o 180 stupňov. Prestalo jej šibať, vydala sa, má normálnu slušnú rodinu, normálnu prácu, normálne sa oblieka a raz do týždňa chodí s deťmi do modlitebne, proste úplne bežný statočný človek. Raz začas sa stretneme, podebatujeme o starých a nových časoch, ona sa ma to potom opýta: "Však vieš, musím," ja jej poviem: "Však vieš, že nie," obe sa na tom zasmejeme a dáme si ešte jednu kávu. V porovnaní s tou osobou, čo bola predtým, musia jej rodičia skákať meter dvadsať od radosti, ako ju sekta zmenila k lepšiemu. Ale čo čaká tvojho brata, sa nedá takto ani v najlepšom predpovedať. Len to, že ak ju ľúbi, nezmôžete nič a môžete dúfať v to, že to bude ten lepší prípad.
Jehovizmus nie je náboženstvo, ale pochybná sekta. Jehovisti napríklad okrem toho, že aj v ohrození života odmietajú transfúzie, majú aj mnoho ďalších takých názorov, ktoré nie sú celkom normálne. Napríklad ak by tvoj brat mal syna, ktorý by bol nadaným športovcom, jeho žena by mu nedovolila chodiť na atletiku a na bežecké súťaže a nepodporovala by v ňom túžbu stať sa profesionálom, lebo uznávať, obdivovať a oslavovať možno len Jehovu a nie športovcov. Ak by tvoj brat mal napríklad dcéru, ktorá by sa v puberte túžila dostať na nejaký koncert svojej obľúbenej slovenskej kapely, ktorá by práve prišla koncertovať do ich mesta, tak by jej to šibnutá mater zakázala s tým, že uznávať a obdivovať môžme iba Jehovu a nie rockových spevákov. Dievča by potom prišlo do školy a tam by všetky decká nadšene rozprávali o účasti na koncerte, pričom s mnohými by tam išli aj rodičia. Ale dcérka tvojho brata by bola v takej situácii nešťastná, lebo by jej bolo ľúto, že tam ísť nemohla. Keby ako úprimné a zlaté pravdovravné stvorenie povedala pravdu, že prečo tam nebola, tak by si deti v škole z toho jej Jehovu robili ešte aj srandu a mali by dievča na posmech. Lebo predpokladám, že deti bude vychovávať najmä mama, ktorá bude s nimi tráviť najviac času, zatiaľ, čo otec bude predovšetkým pracovať, ako to už vo väčšine rodín býva. To je ako keď ti 4-ročný syn moslimských rodičov povie, že sa musíš stať moslimom, lebo ak sa nestaneš, pôjdeš do pekla. Proste s deťmi je to tak, že čo im chybný rodič nahustí do hlavy, to si tam aj držia... Ak by sme teda vychádzali z teórie, že by tvoj brat a jeho nastávajúca trvali na bezdetnom manželstve, mohlo by to byť povedzme ešte celkom O. K., ale ak do budúcnosti uvažujú o deťoch, tak by bolo ideálne, keby tvoj brat dostal rozum a od takej ženy radšej odišiel, lebo inak sa manželstvo takéhoto typu skončí rozvodom najneskôr v čase, keď tam už budú deti chodiace do škôlky, či do školy.
