Zniceny zivot

najvacsou chybou je ze hadzes vinu na otca. Ty by si si mal uvedomit ze toto je tvoj zivot a nenechas si ho niekym znicit a uz duplom nema zmysel ho len takto premarnit..

ak ti môžem poradiť,
začni sa otužovať, plávať v studenej vode, to je najlepší koníček a šport svete, dá ti to strašne veľa pozitívnej energie, radosť zo života, pocit že si niečo dosiahol a že si posilnil svoje zdravie a imunitu. Ľudia po plavani v ľadovej vode maju euforicke stavy. Uvolňujú sa hormóny šťastia. Časom zabudneš na všetky životné problémy.
Popritom začni meditovať a veľa sa pohybuj v prírode.

naštuduj si na nete ako sa správne otužovať, môžeš sa dať aj medzi otužilcov, oni ťa určite v tomto podporia

nech sa ti darí

Nemám, nemám, nemám a nemám.., ??? MÁŠ!
"Zabit sa nezabijem, ani nechcem.." Skús si odpovedať: "Prečo nechcem?"

kafe, tvoje prvé dva riadky vystihujú podstatu. :)
Ja len dodám, že "odpustenie" (spracovanie) je dôležité nie kvôli otcovi, lež kvôli tebe. Nezaslúžiš si tie pocity.

jej dík :) ja mám pekný život, aj keď tiež za to neďakujem rodičom.
Kľudne by si mohol zase začať so športom. To neni len pre deti a mladých ale pre všetky vekové kategórie. Ved nemusíš byť majster sveta, ani sa kvalifikovať na olympiádu, ale pre vlastný dobrý pocit športovať môžeš. A to čo zničil tvoj otec, môžeš pomaličky v sebe znovu budovať ty sám. Už viac nie si dieťa, teraz tvoj život kočíruješ TY, nie tvoj otec.

Ahoj poznam osud mojej tety.Vykradli jej obchod,musela zacvakat na splatky vsetko tam to bolo zamotane,chcela si zobrat zivot.Podrezala si zily...nasli ju..zachranili.Bola na psychiatriji...dostala druhu sancu robi v zahranici,dalsiu podviedol muz,to iste ...chcela sa otravit uz viac krat...teraz ma este lepsi zivot a noveho priatela...proste ,len treba chciet nieco zmenit...kolky si takym prechadzali..aj ja zazila som sikanu dost velku,depresie,nespavala som,myslela si ,ze uz si aj ja nieco spravim,ale osud sa mi zmenil,tiez som inde zacala pracovat...musis aj ty nieco radikalne spravit...urcite NIE siahat si si na zivot,ale to co ta bavi...kolky nemaju skolku poznam takych a robia..alebo aspon niekde so zvieratami pomahat,nieco vymysliet...aj zien je po svete kopec,skus pokec...urcite je vela zien co maju podobne problemy.Hlavne sa nespustaj viem ze to trva uz dlho ,ale vsetko VSETKO je to o tvojom mysleni...ked myslis smutne tak potom to tak aj mas...a naopak tak sa ti zda hned svet iny...aj ja som chodila ku psychologicke,ale prt mi pomohla myslism skrz tu sikanu...proste vsetko je to v tvojej hlave a casto si to musim aj ja pripominat...a s rodicmi to nikdy nie je idealne,a tych si vybrat nemozes...ale tiez nie si sam...vela osudov je takychto a v krajinach kde ta zabiju a je im fuk kto co si...krutost tam nema hranic...kazdy si zijeme svoj zivot...a to co si si odzil je MINULOST,tvoj cas a kazdeho je Pritomnost,PAMATAJ minulost uz k tebe nepatri