neviem sa rozhodnut...co urobit

a co sa tyka mojho sebavedomia, ak to bude nevyhnutne, tak zacnem byt zla...nevysteknem na nu ako na psa, ale poviem jej, co si myslim...lebo sa fakt citim pri nej sprosta...:(

ahojte, ostavam na internate. este stale si nie som ista, ci som urobila dobre, ale casom sa uvidi...a mam pocit, ze sa uci este viac ako ja, ale doma...mi je divne - ona nepotrebuje doma s nikym rozpravat? alebo co? vravela, ze sa na pisomku neucila a na pisomke pisala tak rychlo akoby nad nou stal niekto so stopkami v ruke ides ides ides...alebo ma vazne taku pamat, ze si pamata stare veci tak perfektne, ze napise test na 100%...a ked som vyzvedala, tak potom vyklopila, ze trosicku (asi 15min.ak vobec) sa ucila...neverim jej...ale ja sa doma velmi nestiham ucit...len nieco a so zvyskom opat dalej meskam. takze budem mat co robit, ked sa mi to nakopi. vcera som sa tam stihla do dacoho aj pozriet, lebo tam chvilu nebola...uvidim casom, ako na nu budu reagovat ostatne dievcata, co sa tyka jej reprezentacie a pocitu nenahraditelnosti...ci to nezacne aj im prekazat...ja som jej naznacila len tolko, ze sa prilis snazi...je si toho aj zrejme vedoma, aspon tak sa mi zdalo, ale nic sa s tym nehodla urobit...tak si budem musiet zvyknut...ale co sa tyka ucenia, tak ju uz zacnem ignorovat, lebo nechcem mat potom problemy...vidim, ze ona nie je velmi uprimna, co sa toho tyka...nauci sa to a potom povie, ze sa nic neucila a napise na 100%. mozno jej vazne krivdim...mozno si pamata velmi stare veci az prilis perfektne. ja som s tym tiez neprehanala a nemam zo seba zly pocit...ale ak by som do toho nepozrela, tak by som vela nevykuzlila na tej pisomke...a dochadzam pomalicky k zaveru, ze nema az tolko priatelov, kolko vravi, ze ma...priatel je ten, kto sa na teba nevykasle, ze? tak potom ich asi tolko nema, ked ich musi ziadat o stretnutie a oni casto odmietaju...snad si do konca roka zvyknem a budem to brat sportovo...

ja som mala podobnu spolubyvajucu na strednej skole. hned prvu noc na internate mi hovorila, ako chodi na disky, kolko chalanov po nej ide, s kym chodi... hruza. A po tyzdni prisla s tym, ze sa stahuje na inu izbu, lebo si s tymi babami rozumie lepsie. Tak som k sebe do izby nastahovala holku, s ktorou som potom byvala celych 5 rokov. Princezna ale zistila, ze na izbu kde chcela sa nedostane, ze jej zostalo miesto uz len na 4-postelovej a tak sa pre zmenu nechcela odstahovat. Tak sme ju aj s tou novou doslova zbalili a prestahovali. Asi mesiac sa s nami nerozpravala:))) ach, sladkych 14:))) Tebe radim to iste, skus si najst inu spolubyvajucu alebo si to s touto vydiskutuj. Ze ta to nebavi stale pocuvat len o nej... a ze ty na rozdiel od nej sa musis ucit.

ahoj quixy! myslim, ze si si odpovedala sama, co chces uz v prvom prispevku-vratit sa domov. suhlasim s nazorom najskor skusit vymenit spolubyvajucu na druhu stranu je to nahoda ci si sadnes s inou spolub. dalsia vec hodina cestovania do skoly nie je vela, ked k tomu pridas domaci luxus (moznost nahadzat veci do pracky, navarene a zajst obcas na nakup). na internate musi clovek mysliet na vsetko sam. viem, že ta to nauci vacsej samostatnosti a vedomie, ze ta nekontroluju rodicia je tiez nova vedomost.

mno evul, to je pravda, ze sa o teraz musim starat sama...sak som aj kus schudla a to uz predtym mi ludia vraveli, ze som chuda...co sa tyka osamostatnenia, tak kvoli tomu som bola nadsena, ze odchadzam z domu a mamka ma uz konecne nebude obskakovat...este stale neviem ako sa rozhodnut...aj brigadu mam a nechcem ju nechat, ale to len raz do tyzdna...mi ide uz hlava prasknut z rozmyslania...tazke to je...take tazke rozhodovanie som nemala ani vtedy, ked som rozmyslala, kam ist do skoly:D 3dni by som bola doma az okolo 10tej, lebo by som po skole nesla hned domov, lebo tam niekoho mam:) a potom ta brigada...ked s rozmaznanym clovekom sa zije tazko...nikdy som nemala take maniere a to som uz par rokov da sa povedat jedinacik...nie v pravom zmysle slova, ale rodicia sa staraju uz len o mna a vidim, ze ked dojdem domov, tak ma obskakuju a ja to nechcem...nie som uz mala a oni to nechapu,hlavne mamka...cize doma ma trapia rodicia, ktori boli celu dobu proti tomu, aby som byvala tam kde teraz a teraz, ked som dosiahla to, ze tam byvam, tak chcem spat, lebo moje sebavedomie klesa az az...vzdy som mala s tym problemy a neverila som si, ale takto to bude este horsie...mat pri sebe vacsinu casu straveneho v tom meste taku osobu, ktora sa zboznuje a pocuvat to...no, teraz som ukecana ja, som sa vykecala az az a je mi lepsie...ale ked som zufala...a od rodicov chcem co najmenej penazi...sa bojim tiez toho, ze ked nezvladnem skolu, tak mi budu vycitat, ze mi zaplatili internat, ze sa mi snazili vyhoviet a ze som ich sklamala...tam treba vo vacsine pripadov stastie, nie len hlavu...takze tak...sa mi neda pomoct...citim sa ako beznadejny pripad, lebo uz ani priatela nebavi pocuvat to iste...ze chcem dochadzat, lebo ju nemozem uz tolko pocuvat...on sa boji, ze spolu malo budeme...

Uff, s tou spolubyvajucou to poznam - mame taku na byte. Na VS prisla s tym, ake je vsetko lahke, a ze sa tu bude pomaly nudit, a ako ju vsetci "zeru" pretoze je uzasna, a ako vie kreslit, korculovat, hovorit po anglicky, spievat, tancovat...no, uz len to, ze skoro vyletela zo skoly hovori nieco o tom, ako sa urcite nudi, a s ostatnymi vecami je to podobne. Takze z toho si tazku hlavu nerob :) Ale co sa tyka ukecanosti, je to blbe, clovek sa moc nenauci... No, hodinu dochadzat nie je vela (takmer tolko mi to trva do skoly,a to byvam v rovnakom meste ako studujem), ale skus pouvazovat nad tym, ci sa spolubyvajuca neda vymenit - bud by si sa prestahovala ty alebo ona do inej izby. Nejde len o studentsky zivot, ale aj o osamostatnenie sa - ked budes len doma pri mamicke, je narocnejsie zit svoj vlastny zivot a naucit sa postarat sa o seba... Aj ked tam vacsinu casu nebudes, tak prides domov, bude upratane, navarene, vyprane, vyzehlene...to su veci, ktore po 2 rokoch na private robim sama, a vidim v tom obrovsky prinos pre zivot - ucit sa to az po svadbe...no, neviem :-D

ahoj:)riaď sa tým,ako to cítiš.Máš možno spolubývajúcu rada,ale ona Ťa má možno rada tiež,možno,možno tak ako aj ďalších 100ľudí a to povrchne,a usmieva sa predpokladám na každého ako figúrka a tak je Žiadaná v spoločn.,kým každý sám nepríde na to,že,ak sa ona má príliš rada,tak nemôže mať rada ľudí naokolo.Ber ohľad aj na seba,ak sa deptáš nejakou rozmaznanou fiflenkou,tak radšej dochádzaj,hodina je NIČ /ľudia aj doma,aj v zahraničí pri zápchach bežne denne dochádz.aj viac ako hod.do práce a pod.A ešte sa aj poučíš cestou/.Buď medzi tými,pri ktorých sa cítiš fajn.A v letnom semestri sa to nejak dá dokopy s dochádzaním,príp.pouvažuj o podnájme,kde máš svoju izbu.Ak aj doma to nie je úžasné.To je môj návrh.ok?držím palce.

A spolubivajuca sa zmenit neda?Ak je to takto,ja by som tiez dochadzala...poznam,ake je to,ked ti niekto stale dookola omiela,aky je uzasny,ako je ziadany...nic prijemne.A HOME IS HOME:D