ludia,ja uz nevladzem...nic ma nebavi,nedokazem sa ucit,v skole chytam v poslednej dobe moc zle znamky,z nicoho sa netesim.idu vianoce,v mojom okoli to len kazdy ospevuje,ze konecne,ze vianocna atmosfera,no ja sa absolutne netesim.skor mam obavy.
ludia nevladzem zit.myslim na hovadinky,viem ze zabit sa je pre slabochov,ale asi som medzi nic zapadla.stale myslim ze staci ist len do kuchyne.a....mohla by som mat pokoj.
co mam robit?ako bojovat proti tymto myslienkam??:(
len ma prosim neposielajte za psychologom,bola som tam minuly tyzden-sice prvy krat,ale nic sa nepohlo.a okrem toho,mam len 16rokov,do 18 musi o mojich terapiach,rozhovoroch vediet aj mama.sice som sa dohodla z psychologikckou na jednej finte,ako zaviest aj mamu ku psychologovi,aby podpisala jeden doklad,ale stale som sa psychologicke neozvala.lebo to nedokazem,nechcema by tam somnou sla mama,nechcem aby jej nieco psychologicka napovedala.
citim sa jak posledna nula :(
vypocujte moje srdce:(mozno je to naposledy
poviem ti to na rovinu, NEBLBNI!!! Nehovor to, že je to naposledy, pretože aj sama vieš že to tak nie je. Ak ak si to vezmeš tak, tak čo by si robila, kebyže to skúsiš, hej, skúsiš sa zabiť ale nepodarí sa ti to. Zákon schválnosti, niekto ti pomôže a teba zachránia. Skončila by si na psychiatrii a po celý tvoj život by sa to s tebou vlieklo. Sama sebe by si si to po nejakej dobe vyčítala, akú blbosť si chcela spraviť.... Dokázala by si sa pozrieť svojim utrápeným rodičom do očí? Lebo oni by určite boli s tebou, snažili by sa pre teba robiť čokoľvek a tebe by to bolo fakt jedno. Kľudne by si ranila množstvo ľudí vo svojom okolí? Tak toto by si chcela? Zamysli sa nad tým čo chceš. A ver mi, viem o čom hovorím!
Mila, posledna nula aj ked viem ze niesi.Mam 14 ale moje problemy ktore mas ty mam uz od 11 trapim sa presne ako ty poznam to.Chytilo ma to velmi skoro.Mozno aj preto ze som prilis citliva pre tento svet.No zverila som sa mame,samozrejme islo to postupne nechapala ma hned.Skusali sme vselijake metody ako mi pomoct.Mam uz aj psychosomaticke problemy.No u mna je zas nechapavy otec a brat.Smeju sa a zlahcuju problem tym ze sa nechcem ucit a chodit do skoly pretoze sa bojim pisomiek atd.Ale mna z toho vsetkeho boli zaludok...mam REFLUX a kazdy den je mi nanic.teraz mam 14 a pretravav to stale az tak ze z toho mam reflux...to je problem so zaludkom ked sa ti vracia strava spat akoze nevracias ale len ti vyjde do hrdla.no a ja ti len chcem powedat ze vazne nezabijaj sa ja som taktiez neraz mala noz v ruke ale to nieje riesienie prv skus vsetko tu riesit ale nie zabitt sa...ja ked som uz nad tym rozmyslala powedala som si ci som hlupa alebo co.proste ked to nechas iba tak nezlepsi sa to to musim uznat mam to vyskusane,,,ale za neda sa to skryvat za tou psychologickou urcite chod a ak sa nechces zverit svojej mamezver sa niekomu komu mozes....no je to tazke riesit to takto cez internet prosim...napis mi tvoje icq alebo skype... moj mail crystal.girl@centrum.sk
hlavne sa skus sustredit na skolu, ucitelov nezaujimaju tvoje problemy...zial, iba vedomosti
vela sil ti prajem na prekonanie zlych dni
moja zlata ako to povedat maminke? ja si myslim ze kazdy normalny clovek by mal pochopit ze pomoc psychologa je v dnesnej dobe uplne normalna...keby moji rodicia vedeli ze su moje problemy psych. povodu, nikdy by s navstevou psychologa neotalali...ty vies ze problem mas a tvoja mamina by mala byt hrda nato ze vies ze potrebujes psychologa ze si nato prisla sama...nie je na tom nic zle absolutne nic zle! daj jej preciatat moje riadky napr. alebo neveim, ale ta pomoc je pre teba dolezita moja...
skus to maminke povedat ze mas take a take problemy a ze by ti pomoc psychloga prospela, urob tak, kym ti nebude horsie, mnohokrat pekne slova a riesenie problemu prinesu cloveku opat slniecko do dusicky...
maminka by ta mala pochopit, pekne si sadnite k stolu a povedz jej co ta trapi...kludne jej aj o mne porozpravaj, keby mi prisla pomoc skor, mozno by som sa menej trapila, ale nakoniec aj mne prisla, ale cim skor tym lepsie...
a nevedeli by ste mi poradit ako mam povedat mame ze chcem ist za psychologom?ze mam problem?ze dalej nevladzem?
tak,aby ma pochopila-co pochybujem:(
tak,aby nemala zbytocne otazky,
tak,aby nerobila hysteriu.
ako????:(
Ahoj moja,
Lencok1 sa s Tebou tak krasne porozpravala...vlastne hovorila ona...je tiez mlada a mnohe chape dnes lepsie ako pred par rokmi. Vies co by som na Tvojom mieste urobila ja? Cast zivota a postoje k nemu od Lencok1 by som si urcite vytlacila a v tazkych chvilach, ked by som videla vsetko len cierne, tak by som si tie slova citala, opakovane, stale...a urcite sa Ti zacne menit ta siva farba na nieco ziarivejsie. Snaz sa byt s kamaratmi, nezostavaj sama doma. Drzim Ti palce a nemysli si, ze my "stari" podcenujeme problemy hoci aj deti. Zivot je plny tazkosti v kazdom veku a sucasne prinasa aj vela krasneho, len sa nesmieme branit tu krasu zivota pocitit...
..a lencok
..dakujem ze ma chapes
..dakujem ze sa mozn trosku vies vryt do mojej koze,a citit ten hnustny pocit,tu hnustnu nechut do zivota.tuzim sa zbavit tychto myslienik,chcem,aby mi niekto pomohol,nevyhybam sa psychologicke-ja by som velmi chcela,ale vdaka svojmu nizkemu veku,je to proste nerealne.som zvedava dokedy vydrzim.:(zo zivotom.ci 16 narodeniny ktore mam o 3 tyzdne neoslavim na cintorine
nie,pretoze s otcom uz nezijem pol roka,kvoli praci:(((((
ja ta chapem a poznam to...mne sa depresie tahaju presne od 16 rokov...ano aj mladi ludia mozu zazivat tazke chvile a nie je to len o hormonoch, nikto tomu neprikladal vaznost, stale viac a voac ma bolievala hlava a kazdy si myslel ze si len vymyslam...chodila som po neurologii, bola som akupunkture atd...prvopocitaok mojich depresii bol ked som sa v 14 skaredo popalila potrebovala som velmi pomoc, mozno aj prisla ale asi nestacila...po inych tazkych ziv. udalostiach som sa v 18 defimitivne psychicky zrutila, odvtedy uzivam antidepresiva s malymi prestavkami, dnes mam 24 rokov a stav sa mi akosi zhorsil...ale jedno som pochopila trapila som sa pre "malichernosti" dnes to viem a aj preto ze som bola tak casto smutna prestala sa mi vyrabat v mozgu latka potrebna pre dobru naladu-serotonin...dnes viem ze som mala uvazovat a konat inak...zivot sa da pochopit len spatne....tak ked som to ja takto pokaslala dufam ze tymto pomozem aspon Tebe...naozaj nikdy nie je tak zle aby nebolo este horsie a cas vsetko vylieci...len sa nevzdavat lebo raz sa naozaj ta pohoda do tvojho srdiecka vrati, ak ju mometalne nemas, nevypestuj si v sebe tu hnusnu depresiu, zachran sa...zivot moze byt velmi pekny, vsetko je o mysleni, ako sa vies vysporiadat so zivotom, s problemami ktore pridu, niekedy je to tazke, viem ta pochopit, ale zijeme len raz...ja som vela veci pokaslala ale viem ze musim bojovat...skoncit to? prilis lahke...raz by som to mohla lutovat,mozno o dva roky budem ten nastastnejsi clovek, ja si pockam, aj ked by som mala prechadzat utrpenim...stoji za to skusit to, zivot je cesta po ktorej musime kracat a ucit sa na vlastnych chybach....a ty nie si slaboch, kazdy z nas je silny, len tu silu musi v sebe najst...nevzdavaj sa, to co ti tu pisem myslim velmi uprimne, chapem ta,ale zaroven Ti chcem pomoct...nenechaj v sebe zabyvat tu hnusnu depresiu...zvladnes to, drzim Ti palceky
