ahojte. mam taky problem.. alebo povedzme problem v uvodzovkach.. spoznala som jedneho muza, je uzasny, galantny, vie sa spravat k ludom, je velmi ludsky - co aj vyzaduje jeho povolanie, resp. by som to nazvala poslanim ..pozname sa uz dlhsie, skvele si rozumieme, dokazeme sa spolu rozpravat cele hodiny, chodime do kina, na vylety, stale ma niekam berie - ci uz niekam inam do mesta na veceru, nakupovat alebo len tak niekam na vychadzku.. hoci ma malo casu na mna, co ale chapem, jeho praca to jednoducho vyzaduje..a je to krasna praca..
velmi ho zacinam mat rada.. zatial medzi nami nic nebolo.. ale citim ako to neuveritelne iskri.. a chceme sa.. a kde je problem? problem je v tom, ze on ma 35r a ja 22 ano, pre niekoho to problem neni..ale ja mam trosku strach z toho vekoveho rozdielu, hlavne kvoli rodicom.. aby neboli nejake predsudky a tak.. hoci nevypada vobec na 35, je velmi velmi sexi, skvele sa oblieka - ale to ma asi dane tym, ze ma taliansku krv , najviac by ste mu povedali mozno 27r..
mozno sa pytate, ze taky starsi a nema priatelku..mal priatelky, ktoreho absolutne vyciciavali z penazi..a on ma take dobre srdiecko a dokazal sa tak zalubit, ze to jednoducho nevidel, resp. videl ale nechcel si to pripustit a ja som praveze taka neni ako boli ony.. pride mi to hlupe a absolutne pod uroven nieco si vypytovat..ako kup mi hento a kup mi tamto.. si pamätam ze bol uplne v soku z toho, ze ho chcem JA niekam pozvat.. cely vecer mi za to dakoval, ze tak toto sa mu nikdy v zivote nestalo.. uplne som nechapala
a musim povedat, strasne krasne sa o mna stara.. nijaky muz, resp. chalan sa o mna tak nestaral.. napr. minule som u neho zaspinkala, teda on si myslel, ze spim, ale ja som mala len privrete ocka..a on ma zakryl, pobozkal ma na celo a cely cas ma hladkal po vlaskoch a citila som ako sa na mna pozera.. ale tych veci, co pre mna urobil je naozaj kvantum..vzdy ma niecim tak krasnym prekvapi.. viem a citim ze ma ma velmi rad.. raz mi aj povedal ze ma lubi, ale strasne potichucku, akoby sa bal, ze ked mi to povie, tak ma strati..ked som sa ho spytala, ze co vravel, tak povedal, ze nic..niekedy sa musim sama seba pytat, preco ma ma tak rad..vsak ja som este blazniva studentka..ako mi on hovori, ze som pojasene slniecko, ktore si nevie uvarit ani cajik.. a on je solventny sebestacny a myslim ze dost uznavany muz..
..boze baby, ja ho zacinam mat tak neskutocne rada..ale mam strach.. strach z neznameho, a mozno aj z lasky.. neviem co robit ..nechcem si to priznat..nechcem si priznat ze ho lubim..
mam strach zo sklamania a este niecoho.. hm.. asi vam to vyrozpravam..viete, viem, ze sa mu pacim aj ako zena a citim ze by ma najradsej pomiloval, no aj ked sa ma chyti tak sa strhnem..myslim ze nieco tusi, ale nie som si ista.. totiz ked som mala 17r tak ma znasilnili..dlho som nikomu neverila..potom som mala 2 a pol roka frajera, ktory ma nevedel pomilovat..vzdy mi to robil tvrdo a mna to velmi bolelo, aj ked o vsetkom vedel..povedal ze on ma nevie nezne pomilovat, lebo ked ma vidi, tak ma musi len sukat (raz som to tu uz pisala)..bolo to ako znasilnovanie za znasilnovanim..ale milovala som a tak som si to nechala :( a teraz mam tak neskutocny strach z lasky a milovania (ja vlastne ani na milovanie uz neverim..bojim sa ze zakazdym je to len SEX).. bojim sa ze to opät bude boliet..nechcem sklamat :,( a tiez sa mu velmi bojim s tym zdoverit..aj ked on uz asi nieco tusi.. a je ku mne taky uzasny.. raz mi povedal, ze na taku zenu ako som ja by cakal aj 100r..
..viem ze teraz ten krocik je na mne.. ale ja mam zo vsetkeho taky strach a som neuveritelne zmätena..
..chcela som sa len vyrozpravat.. strasne moc vam dakujem :,( viem, ze pre niekoho to bude trapne a smiesne to co tu pisem, ale ja som to musela dat jednoducho von