anketa pre TEBA:)

Príspevok v téme: anketa pre TEBA:)
niekto

rada by som vedela niekolko odpovedi od vas (nas) anorekticiek/bulimiciek, mozno aj preto aby som vedela chapat viac ine dievcata s PPP alebo mozno aj seba a pre porovnanie, ci sa bojime toho isteho vsetky z liecby alebo ako to vlastne je:)

1. coho sa najviac bojis keby si sa odhodlala ist liecit?
2. co si myslis co sa zmeni ked nebudes mat PPP?
3. myslis si ze bez PPP budes stastnejsia? alebo prave naopak?
4. ake mas pocity/myslienky ked ti niekto z okolia povie: "vyzeras dobre"

evcca

bojim sa liecenia, vzdy som sa ho bala, ak to raz zazijete, tak sa na to neda zabudnut, je to strata slobody, nemozes sa rozhodovat a vezmu ti to, co je ti v tej chvilke najdrahsie- tvoju barlicku v ppp a nemocnicni personal nie je vzdy dostatocne vzdelani a lahko sa da oklamat- to ma stvalo najviac, ja som chcelaaby mi pomohli, lebo sama som to nevedela a oni si ani len nevsimli, ze podvadzam nadalej.
2. ked nebudem mat ppp, tak sa nic nezmeni, lebo ppp nie je moje JA
3. hned by som brala zivot bez ppp, s tymto sa neda ani porovnat. ak mas ppp to nie je zivot, to su neustale pady na hubu a netesi aspon mna nic. vyhrat nad ppp je 1000xtazsie ako statnice na vyske.
4. pri tej vete,nedobre sa to aj cita, mi lieta svet okolo hlavy a ruca sa ako domcek z kariet. trvalo mi, kym som pochopila, ze nevedia ako mi touto vetou ublizuju a kazdemu nemozem predsa hovorit, ze som mala a mam ppp a tato veta ma depta.

monita

inak gratulujem ze si sa z toho dostal u chalanov je to este tazsie si myslim lebo tam sa to berie ze si padavka ale tak si to dokazal super.
andrej mas pravdu....ale zas medzi vami su aj vynimky sice malo ale predsa
ja som takeho nasla
chodili sme spolu asi rok(vtedy som mala 16) mala som ho velmi rada a on ma podviedol vedel ze ma to trapi a ze mu to tak skoro neodpustim akurat odisiel na VS. nestretavali sme sa vobec, nevolali si nic prosto sme sa bez slova rozisli. zacal sa mi rucat svet nasi sa isli rozvadzat a ja som nemala nikoho. spadla som do problemov a to ze ma podviedol som si vysvetlila tym ze sa mu uz nepacim. zacalo to depresiami, prestala som jest potom vycitky ale ved vy to poznate. boli prazdniny a on prisiel do mesta. mala som pred maturitnym rocnikom a bola som na tom blbo fakt najhorsie prazdniny.mala som jasne ze si budem musiet rocnik odlozit o rok a spravits tym nieco tak to uz dalej neslo. Ked bol peto v meste o vsetkom sa dozvedel a nechcel to nechat tak. Ja som zistila ze za dva roky na VS nikoho nemal a stale mu na mne zalezi, len mi to nikdy nepovedal, lebo ja som mu nechcela odpustit. Rozhodol sa ze mi musi nejak pomoct, citil sa byt zodpovedny za to. ja som mu msela odpustit, uz som dalej nemohla a bol jeden z mala, ktorym na mne este zalezalo. Vtedy mi velmi pomohol anorexie som sa zbavila tak rychlo ze som ani nemyslela ze sa to tak tychlo da. Maturu som zvladla v pohode aj ked tu peto nebol stale. Zacal tu chodit fakt kazdy tyzden len aby sme to zvladli. Mame sa strasne radi a hoci som mu to vtedy nevedela odpustit teraz to velmi lutujem. Ale on mi to odpustil a vraj ma chape ze som nechcela. Takych vazne vela neni ale ja jedneho mam tak si ho musim strazit. Laska milujem ta

Andrej :)

Ahojte :) Jaj do kulu. Vy ženy ste také zranitelné....! Tak veľmi ma to mrzí. A muži sa vedia správať tak sprosto, normálne sa hnevám dakedy že som jedným z nich.. Mal som anorexiu a viem čoho sa ktorá bojí. Problém je v tom, že sa nedá myslieť celý život len na jedlo a veci okolo toho. To žiadna z vás nechce. Ale bojí sa na to nemyslieť, pretože to by znamenalo voľný priebeh a vtedy by ste to nemohli kontrolovať a ono by sa to mohlo zhoršiť. Baby, ono sa dá z toho vyliečiť!!! Treba ísť do spoločnosti. Zabaviť sa. Komunikovať. Neuzatvárať do seba. Ono nejde o výzor, ale o to ako sa človek sám v sebe cíti, či je spokojný... to potom z neho vyžaruje a e to cítiť! Ach vedieť vám dokázať, že ste krásne aj bez hladoviek a že si zaslúžite pozornosť... :( Ja viem to sa nedá takto na diaľku radiť. Kľudne napíšte maila na sydneycan@atlas.sk rád odpíšem.

elka

Najviac sa bojím toho že priberiem a nebudem ten ideál čo mi každí vyčíta už od šiestej triedy teraz som 4roč na strednej
Zmení sa môj spôsob života a to nebude ok
ie bo ak

anonym1

1. bojim sa, ze priberiem a uz to nebudem vediet schudnut.mam hrozu z tucnoty, aj ked som nikdy tucna nebola :(
2. budem mysliet aj na ine veci, ako jedlo.a nebudem mat po kazdom jedle vycitky, ze som nebola az taka hladna, tak naco som to jedla. nebudem musiet potajme jest ked na mna pride zachvat zravosti a potom vysvetlovat kam zmizlo 15 rozkov.budem si vediet jedlo vychutnat:)
3.myslim, ze by som sa citila slobodnejsie:)
4.takto vyzeram dobre, tak nesmiem pribrat, lebo uz by som asi dobre nevyzerala a teda som pre inych atraktivna len ked som chuda.

mam 175cm/ cca 55kg, a vidim,ze mnohe odpovede mam podobne ako " niekto".

niekto

tak ja skusim prva:) co som si navarila, to...na to si musim odpovedat:)))))

1. bojim sa ze budem musiet pribrat, z coho mam paniku a este toho ze mi psycholog/psychoterapeut zmanipuluje mysel a budem chciet byt tucko:)

2. konecne by sa mi zmenili neustale myslienky o chudnuti, kaloriach, jedle na myslienky NORMALNEHO cloveka:)

3. na jednej strane budem asi smutna ze neisom vychrdnuta, ale na druhej budem o stojedna krat stastnejsia, slobodnejsia

4. moje pocity su vtedy velmi negativne, povie mi v mojej reci, ze som tucna