Posledné mesiace nemám vôbec na nič chuť. Postupne strácam chuť do života, do učenia, ktorú by som teraz tak potreboval, kedže študujem na výške. Vo viacerích osobných veciach sa mi nedarí, som často do seba uzatvorený, čo aj pramení pri mojom dennom režime. V podstate nemám priatelov, len znýmych, ktorých však nie su pre mna o nič viac len ako ludia s ktorými raz za čas prehodím slova. Niekedy uvažujem či má moj život zmysel, kedže sa mi nedarí takmer v ničom a odtial aj pomýšlam na sebevraždu. Nezažil som čo to je láska a aj ked som sa o to par krat snažil vždy to nevyšlo. A prave mam pocit že tieto nevydarené známosti ma najviac pripravuju o chut do života. Ked si zmyslím na buducnost, nevidím ju vobec prívetivo, kedže to čo by som mal raz vyštudovat nebude moc finančne ohodnotene. Celý tento moj stav udržiavam na uzde tým že raz za čas idem do prirody, do lesa, alebo čítam knihy ktoré ma zaujímaju. Ale všetko toto ma len kratkodobý účinok, len akési predlžovanie mojho stavu. Mám 20, a počas detvstva som bol velmi veselý, a na fotkách usmiaty, uplne iný človek. Ked ich vidím ani sám nemožem uverit že som to ja na nich. Teraz sa neviem vobec usmiat...
Je to depresia alebo čo iné?
Bývam v BA, teda na okraji BA - v Devinskej.. ono sa možno že zda že tu v BA priroda nie je, ale zachranuju ma, a to doslova, Malé Karpaty..
silllvi, tebe to prajem samozrejme tiež:) len sa ničoho nebojte, začnite nadväzovať kontakty
to Katty19:
no dufam že máš pravdu s tým nájdením priatelov.. neviem čo by som za to dal..
katty119 presne ako hovoríš, ani ja nie som ten typ čo chodí do krčmy a sedí celé noci a pije a fajčí, to nie je pre mňa. Preto sedím v kuse doma. Lamba máš pravdu, ale možno v lese natrafíš na dobrú dušu, ktovie (aj ja v tom iba dúfam) inak si z ktorého mesta, keď sa môžem opýtať?
ja ti verím, žiť tu len tak sám so svojimi spôsobmi je moc ťažké, nikto z nás nebol stvorený, aby prežil život sám, každý z nás potrebuje priateľov, spriaznené duše, niekoho blízkeho, ja ti moc želám nájsť si svoju partiu, svojich ľudí
...nech ti vanie vietor do plachiet:)
z akeho mesta si? alebo kde studujes?
to Katty19:
no dufam že máš pravdu s tým nájdením priatelov.. neviem čo by som za to dal..
to silllvi:
díky moc, posnažím sa aj ja zmysliet na teba.
ešte čo sa týka tých známosti: no práve to si aj ja hovorím, že kde mam nadviazat nejaku znamost? v lese asi tažko..
tvoji rodicia nemusia vediet ze chodis k psychiatrovi. Napr. najdi si nejakeho v meste, v ktorom studujes. Teda ak studujes a byvas v dvoch mestach. Ak nie, tak ked ides ku psychiatrovi, nemusis im to povedat, povies ze ides za niekym ohladne skrypt
ahoj lamba! aj ja som podobný typ ako ty, hoci ja sem-tam zájdem aj na diskotéku, niekedy z vlastnej iniciatívy, ale väčšinou ma sestra donúti, nechce aby som sedela doma, ani ja si neviem nájsť nikoho normálne, asi aj kvôli tomu, neviem nikomu dôverovať, to príde u mňa až časom, keď toho druhého lepšie spoznám. A to ide pomaličky. A kedže ani ja nechodím vonku, na diskotéky "normálny" chlapci nechodia, a kde potom? v práci akože kolegovia, tí ktorí stoja zato sú zadaní, tak nemám ani ja šancu, a už ani veľmi neverím, že aj mňa niekto niekde čaká. Inač aj ja sa teraz učím na skúšky, aspoň sa snažím :-), snažím sa sústrediť, no uvidím, držím ti palci aby ti to na budúci týždeň vyšlo, aj ty mne, ok? 10. mám manažment, ale zvládneme to uvidíš, a keď nie na prvý, tak na druhý, tretí krát :-), keď sme sa nato už dali tak to len tak nedáme :-)
