Častý rtg

Hodnota aktivity antioxidantov(cislo ORAC) zatial pisu malokedy na doplnky. Vyskumnici zistili, ze hodnota prijmu by sa mala pohybovat od 2000 plus na beznu ochranu, horna davka zatial nie je urcena.

RNG, a asi v akom množstve by som tie antioxidanty mala prijímať? Škodí ich nadmerný príjem?

Na regeneraciu zo ziarenia pomahaju vsetky antioxidanty(vitC,E,D,
anto a proantokyanidy,
polyfenoly,
karotenoidy...
Tiez skupina latok zvanych adaptogeny, napr v korenoch astragalusu a mnozstve inych.

A dajú sa nejakým spôsobom eliminovať tieto škodlivé účinky? Možno nejaké lieky? Ako čítam tieto vaše príspevky, tak ma chytá panika. Ja som mala za posledné 2 roky dosť veľa rontgenov a mnohé boli úplne zbytočné, že len pre istotu a keby som si dovolila lekárom oponovať, tak ma rovno vyrazia z ambulancie. No a teraz som mala úraz, takžé ďalší rtg. No proste hrôza.

Regeneracia buniek je zhruba 7 rokov na vymenenie kazdej v tele.
Ak si bola poslednykrat rentgenovana pred viac nez 7 rokmi, nemusis sa obavat, telo sa z toho poskodenia uz zotavilo.
Roentgenove ziarenie zanecha po sebe len poskodene bunky, nie izotopy, ako nuklearne ziarenie.
Izotopy sa v tele mozu zdrzovat dlhe roky a dalej ziarit a poskodzovat, takze z nuklearneho oziarenia ludia mozu dostat rakovinu aj o tridsat rokov neskor.

doktorka usno-nosno-krcna Eva Svelkova z polikliniky na Tehelnej v Bratislave posiela takto na rontgen hlavy male deti, len ked ma podozrenie na zapal dutin. Podla mna dobry lekar by to mohol vediet aj bez rontgenu, ci dat alebo nedat antibiotika.

tiež mi možno aj 20 krát rontgenovali v detstve pluca, pre chronickú bronchitídu a teraz po 30 rokoch čakám či nedostanem z toho rakovinu, obvinujem aj rodičov, že to dovolili.

Doplnim:
cista fotoluminiscencia sa dnes pouziva coraz menej, , na to aby sa mohli pouzit ovela mensie davky ziarenia svetlo sa zosilnuje elektronicky(fotonasobice, nieco podobne, ako sa pouziva na nocne videnie)Takym sposobom mozu mat napr chirurgovia zapaty roentgen cele hodiny pocas operacie.
Napriek tomu, starsie zariadenia, tzv flouoroskopy, kde sa obraz pozera priamo na platni este stale pouzivaju a na to treba velke davky ziarenia.
Aj na fotografiu sa dodnes pouzivaju znacne davky, na hlavu az 1 rem, co je 20 tyzdnova dovolena davka v atomovej elektrarni....

KOPIRUJEM (wikipedia):
Röntgenové žiarenie
Z Wikipédie
• Interested in contributing to Wikipedia? •Prejsť na: navigácia, hľadanie

Röntgenová snímka rukyRöntgenové žiarenie alebo röntgenové lúče alebo lúče X je elektromagnetické žiarenie v rozsahu vlnových dĺžok od 1 nanometra do 100 pikometrov. Vzniká prudkým zabrzdením urýchlených elektrónov (brzdné žiarenie) alebo prechodom elektrónov na nižšie energetické hladiny v atóme (charakteristické žiarenie).

Jeho prirodzeným zdrojom sú najmä hviezdy, umelo sa dá získať v röntgenovej trubici (röntgenke) dopadom zrýchlených elektrónov na anódu (kladne nabitú elektródu). Jeho ďalšími zdrojmi sú niektoré rádionuklidy, z umelých napríklad urýchľovač. V rádiológii používané spektrum má vlnovú dĺžku 1-50 nm. Okrem medicíny sa využíva pri štrukturálnej a spektrálnej analýze látok, v radiačnej chémii, v defektoskopii. Patrí do skupiny tzv. ionizačného žiarenia, ktoré má negatívne účinky na ľudský organizmus.

Jeho objaviteľom bol 8. novembra 1895 Wilhelm Conrad Röntgen, nemecký fyzik, pôsobiaci na univerzite vo Würzburgu, ktorý ich nazval „lúče X“.

Röntgenové (rtg) žiarenie v rádiológii [upraviť]Röntgenová trubica (röntgenka) je najčastejším spôsobom „výroby“ röntgenového žiarenia. Zrýchlené elektróny dopadajú na anódu (kladne nabitú elektródu) v množstve, ktoré určuje žeravenie katódy (veľkosť prechádzajúceho elektrického prúdu). Rýchlosť elektrónov (od ktorého závisí vlnová dĺžka vznikajúceho žiarenia) určuje napätie medzi katódou a anódou. Čím je napätie vyššie tým je vlnová dĺžka kratšia a žiarenie je homogénnejšie. Na anóde sa elekróny prudko zabrzdia a vzniká tzv. brzdné žiarenie. Je tvorené spojitým spektrom vlnových dĺžok a je hlavným zdrojom diagnostického rtg žiarenia.

Vlastnosti rtg žiarenia, ktoré sú dôležité pre diagnostiku:

priamočiare šírenie - rtg žiarenie sa správa rovnako ako svetlo: šíri sa z miesta vzniku všetkými smermi (čo je pre diagnostiku neúčelné) a jeho intenzita klesá so štvorcom vzdialenosti. Platia preň zákony optiky.
prenikanie hmotou - prenikavosť rtg žiarenia závisí na jeho energii: čím má kratšiu vlnovú dĺžku, tým má vačšiu energiu a tým viac a hlbšie preniká do tkanív. V rádiológii sa niekedy namiesto energie používa termín „tvrdosť“ žiarenia
odlišná absorbcia tkanivami - podstata samotného zobrazenia. Rôzne tkanivá ľudského tela pohlcujú rtg žiarenie rôznou mierou a práve zobrazenie týchto rozdielov je konečným cieľom jeho diagnostického využitia.
luminiscencia - pri dopade rtg žiarenia na niektoré chemické zlúčeniny vzniká viditeľné žiarenie, ktorého intenzita závisí od množstva dopadajúceho žiarenia. Najintenzívnejší je tento efekt pri zlúčeninách vzácnych zemín (gadolínium, lantán a pod.). Využíva sa v zosilovacích fóliách, ktoré umožňujú výrazne znížiť potrebnú dávku rtg žiarenia.
fotochemický účinok - schopnosť spôsobiť v zlúčeninách striebra filmu po vyvolaní trvalé zmeny, ktorých výsledkom je snímka daného predmetu. Využíva sa viac-menej len pri snímkach zubov, kde sa nepoužívajú zosilňovacie fólie. S postupujúcou digitalizáciou ustupuje táto technika do úzadia.
rozptyl - pre diagnostiku je nevýhodný, pretože rozmazáva obrysy a znižuje kontrast.
ionizáčné účinky - nežiaduce, pretože spôsobujú poškodenie organizmu, najmä jeho DNA.

co sposobila jadrova bomba v Hirosime a v Nagasaki? Moze sposobit chorobu z oziarenia (vid nasledky Cernnobylu, keby sa Japonsko zdalo ako stara zalezitost). samozrejme to nie je taka intenzita, ale je to ionizujuce ziarenie.