život po rozchode

napr. u mna sa to prejavilo tym, ze neverim muzom, aspon som nenasla takeho kt mozem verit, preto uz neverim ani na stastne manzelstvo, ktore vydrzi do konca zivota.

ked ja si aj poviem, ze mi nikto za to nestoji, aby som sa nekonecne trapila, pride do mna velka zlost, ale po case vychladnem a znova mam pocit, ze chcem byt s tym clovekom za dobre a udrziavat kamaratstvo. neviem, ci je to dobré byt s nim v kontake, hoci v osobnom kontakte nie sme, ale vo virtualnom ho udrzujeme. sice uz to neni ono, ta komunikacia zvykne byt uz aj taka strnula, lebo si nemozem dovolit napisat to, co pred tym. snazim sa byt silna, ale niekedy to vazne nejde. vzdy som si o sebe myslela, ze som velmi pozitivny a optimisticky clovek, ale to sa zo mna nejako vytratilo i ked nevravim, ze uplne. usmiat sa este viem.

ja som svoju minulost, teda aj kopacky doslova odstrihla zo svojho zivota, zmenila som telefonne cislo a byvalemu sa ani len nezdravim, sme dvaja cudzi ludia. Zijem pre pritomnost a buducnost, to pekne si kazdy zachova vo svojom srdiecku a to zle si pripominat netreba, preto sa teda ani nerozpravame, ja uz nepotrebujem ziadne vysvetlenia ani rozhovory ako bolo kedy bolo...a vyborne mi to pomohlo...netreba si zbytocne prehlbovat rany...treba kracat dalej, zivot ma pre kazdeho este nieco krasne pripravene

dada, jasne, vsetko chce cas, a zalezi, aka si silna vovnutri a zasadova, ci dokazes byt na seba prisna a povies, toto ej uzavreta kapitola, nebudem sa obzerat do minulosti, mne to vsak bohuzial slo velmi tazko, v podstate to podvedome ovplyvnilo aj moju psychiku...neskor o dva roky na to, som aj tak skoncila na ad....netvrdim, ze som to mala z toho rozchodu...ale velky vplyv bol aj z tej strany...plus ine udalosti

veronika. pokial viem, tak clovek sa dovodu aj tak tazko dovola. vacsinou su to len take alibisticke dovody, ktore maju niekomu z vas ulahcit vyprevadenie zo vztahu. ty si uz od vtedy , ale zmenila svoj zivot a na toto si mozes v dobrom, ci v zlom spomenut. asi chce vsetko vazne cas.

myslim to tak, ze bol na mna zly az po rozchode, dosiel ku mne s otcom, lebo nasi sa uz poznali a zacal trepat jedno cez druhe, nedokazal s ami ani do oci kuknut riadne, chcel pauzu, ja nie, tak bol rozchod a neviem ani preco.....

to DADA:
ano, bol to vztah na dialku, on bol uplne zo severu ciech, kusok od drazdan a chodil k nam domov aj ja k nim, videli sme sa raz za tri tyzdne, vzdy na par dni, kd boli nejak eprazdniny, tak som bola dlhsie...a ten vztah po nom, bol opat z ciech, dokonca skoro byvali takmer pri sebe...ja som nedokazala milovat, lebo som stale myslela na toho prveho...ktory bol na mna zly, nic mi nechcel vysvetlit a zacal ma uplne ignorovat,dodnes neviem, preco...rok mi vyznaval lasku...potom sme sa dv atyzdne nevideli a papa lala...

hej, bola to dyka do srdca, o to viac, ze som najprv nevedela dovod. Ale ako som pisala, som silna osobnost, mozno aj preto, ze som nemala idealne detstvo a o nieco skor som musela dospiet. Tento mesiac to budu dva roky, co sme sa rozisli a mne takto dobre. Kazdy to vsak preziva inac, kamaratka sa rozisla, po 5 rokoch, po scenach a hadkach im to neklapalo a ta sa uzavrela do seba. Po pol roku sme ju vytiahli von, zmenila satnik, uces, pracu a je jej dobre, hovori ale, ze chlap jej chyba, takze na rozdiel odo mna hlada toho praveho. Ako rada hovorim, s muzmi je to tazke, bez nich este tazsie. Ale zistila som, ze to iste hovoria chlapi o nas

vztah teraz ani nehladam a ani nebudem, pockam kym mna snad niekto objaví. znechutilo mi to uplny obraz na lasku a to, co pre cloveka predstavuje. viem,ze je zaklad nevyhybat sa spolocnosti, no uz mam dva mesiace zasebou a pohla som sa tak o pol kroka.

to su take tie depresivne myslienky po rozchode, ale snaz sa ich prekonat. Chod na kozmetiku, na masaz, s priatelkou na kavu, s partiou sa zabavit na diskoteku prip. ak robis, zalhb sa do roboty, ak studujes, uc sa viac ako si sa ucila. Nehladaj nasilu dalsi vztah, to tvoje myslienky na to pekne, co si s nim zazila nezazenie