Žijem s priateľom asi 2,5 roka, nie sme manželia. Všetko bolo ok až teraz sa to všetko začalo rúcať. Priateľ chce odísť späť domov k rodičom, pretože si nevie v meste zvyknúť, pretože už nechce alebo nevie so mnou žiť, pretože potrebuje viac slobody a podľa neho ho dosť obmedzujem a chce vedieť kadiaľ chodí a tak. Ale ja to tak vôbec necítiť. Veľmi ho ľúbim a už ďalej takto nevládzem, žiť v neistote, čo bude ďalej. On mi tvrdí že aj keď budeme opäť žiť osobitne u rodičov, budeme naďalej spolu chodiť. Len nebudeme toľko spolu a on sa nebude cítiť tak kontrolovaný. Myslíte si že je to kontrola, keď príde z práce a ja sa ho opýtať ako sa mal a kde celý deň bol? (šoféruje). Nechcem ho stratiť a bojím sa že takého opätovné odlúčenie náš vzťah nikde neposunie ale ho vráti späť. Som tak zúfalá už nie je ani taký milý, stále je nevrelý a keď sa len o niečom malom rozprávame tak z toho automaticky vznikne hádka. Prosím pomôžte ďakujem
láska len na jednej strane
nic v zlom
ale podla mna sa iba zlakol kam vas vztah napreduje (aspon z mojho hladiska by malo byt nasledujucim krokom poziadanie o ruku)
moze mat tiez obavy,ze uz ho nic v zivote necaka,a ze vsetko co v zivote prezit mal, tak uz prezil
mozno mu jednoducho chyba pocit slobody(z mojho nazoru je to prirodzene to co robi,ked to je tak ako to ja chapem)
a uz ta vlastne poziadal niekedy aj o ruku? Ke dpises, ze yb nebol proti svadbe a dietatu. No neviem ci by si ty uz chcela rodinku,ale mozno, ze fakt by bol rad, Ale nechapem preco yb to robil takymto sposobom
a nechce ist nahodou uz do chomúta?
Ďakujem Vám veľmi pekne za názory, ja som už tiež premýšľala že to nakoniec vzdám a radšej sa rozídeme. Ale keď ja sa už nechcem vrátiť domov teraz keď som sa postavila na vlastné nohy. Z môjho príjmu si tiež nemôžem moc dovoliť platiť byt a účty a tak. Ale to nie je až také hrozné. Ja by som chcela ten vzťah nejako napraviť aby bolo všetko ako predtým. Ešte mi povedal že kedy že máme dieťa tak on by nebol proti, by sme sa vzali a vtedy by som mu mohla hovoriť čo má a čo nemá robiť a on by cítil zodpovednosť. Ale teraz je ešte stále slobodný tak to mám rešpektovať.
No tak ja mam takuto osobnu skusenost, tiez zijeme s priatelom v spolocnej domacnosti a presne toto sa stalo aj nam. V jeden pekny vecer ked bola na oboch stranach dobra nalada som mu navrhla ze si urobime kazdy po 3-4 body ako sa mame spravat jeden k druhemu a co od seba ocakavame. Dospeli sme k vzajomnemu kompromisu a snazime sa to dodrziavat. Mame to vylepene na chladnicke:)) Tam som samozrejme napisala ze napr. Ked sa zdrzi jeden z nas,mame mobil, treba slusne zatelefonovat! atd... U nas to funguje ani jeden sa nemozeme vyhovarat, prebrali sme tie body spolu a kazdy z nas suhlasil. Keby na to nebol pristupil, pre mna by to znamenalo ze nema zaujem nic riesit vo vztahu a ze mu na nom nezalezi. Boli by sme sa rozisli.
Joj baby niektorí chlapi sú zvláštne tvory,ja som žila s ním 3 roky a tiež zrazu potreboval čas,podotýkam že bola to láska a velká, ale on zrazu potreboval čas,ja som teda odišla aby si dal do poriadku city a zrazu som sa dozvedela že je tam druhá baba nasťahovaná.Neviete si predstaviť ten šok, to bolo niečo strašné, nepomáhalo nič.A to si našiel babu na azete.No na toho hajzla asi nikdy nezabudnem, a neprajem mu nič dobré
Zlomena: alarmujuca zalezitost... Mne toto iste spravil priatel. byvaly podotykam... Byvali sme spolu asi rok, vsetko bolo v poriadku, az ku koncu sa zacali veci kazit. Venoval sa vzdy niecomu inemu, nedokazali sme sa uz ani normalne porozpravat, z kazdej malickosti vyvodil hadku jak svet, nic som mu nemohla povedat, zacal viac chodit s kamaratmi von, a tiez mi povedal, ze by bolo dobre, keby uz spolu nebyvame, lebo potrebuje viacej slobody. Som mu na to povedala, ze je to krok spat vo vztahu, on ze nie, ...ALE ONO TO JE FAKT KROK SPAT.. vztah sa ma posuvat do predu, nie do zadu. Ved spolocnym byvanim zistite obaja, ci to bude klapat v buducnosti ked budete manzelia. Jeden na druheho si musite zvykat, ale ved ty to vies. U nas nastal aj stereotyp a to by sa nemalo dopustit :( Az nakoniec sa somnou rozisiel :( Takze... No a co sa tyka tvojho problemu, je normalne ked sa opytas co bolo v praci, kde vsade bol, aj ja by som sa to pytala, ked bol na to alergicky, tak asi nieco skryva, alebo neviem preco je taky podrazdeny... no uplne v poriadku to nieje. A dokedy chce tu slobodu??? Potom zase pride za tebou po case, ze zacnime spolu byvat, uz som sa vyblaznil?? Vezmete sa, a chyti ho to o niekolko rokov a zahlasi ti, ze on potrebuje viac slobody..A ako, ked uz budu deti?? To su vsetko zavazky, a treba sa tomu aj tak postavit. Ked sa teraz nevie postavit vztahu , co urobi v manzelstve? Poviem ti pravdu, tiez to v tvojom pripade nevidim ruzovo..Nie na zaklade mna, ale na zaklade mojho nazoru... Drzim ti prsteky nech sa uz rohodnes akokolvek..
no bohuzial, je nacase poslat ho k vode skor nez on posle teba
