atka1, presne toto som zazivala pred troma rokmi, nemala som silu zit, zrutilo sa mi vsetko, cim som zila a preco, dotkla som sa dna aj ked neskor som prisla na to, ze sa da klesnut este hlbsie, ale v tu chvilu som myslela ze toto je to dno uz nie je vychodisko, potom prislo prezivanie a dostala som dalsiu ranu od osudu - zdravie, a zase obdobie hlbokych myslienok, čitala som od sartra nevolnost to jedine ma v tu dobu tesilo, prisiel dalsi rok a pomaly sa to zlepsovalo. pomaly, ale aspon nastali zmeny. ale hlavne k comu som dospela, toto obdobie ma posililo, psychicky ma posunulo dalej ake su moje hodnoty, čo od života chcem. ale hlavne som sa naucila žit a uzivat si pritomnost, pretoze to čo je teraz je podstatne, nema zmysel premyslat nad niecim co sa neda zmenit, nad minulostou (spominat iste, ale len na to krasne) ale nezit nou a ani buducnostou, len musi clovek zo situacie vycitit, co ma zmysel a nema riesit v buducnosti(planovat). mnoho síl nech sa ti podarí prekonat toto obdobie, viem, ze to trvá roky a nie mesiace.