Chcem zomriet. Uz nechcem zit. Teraz za mna nehovori depresia. Praveze mam celkom neutralnu naladu. Ale ked sa na zivot tak pozriem, tak mi pripada velmi zbytocny. Len zabijanie casu. Nic pre mna nie je zaujimave, cenne, bolestive. Dala som si dole okuliare a vidim svet tak ako je. Naco tu mam byt? Mozno mi napisete, ze kazdy tu ma nejake poslanie. Ale mne to je dost jedno. Nechcem tu byt. Vsetko mi je lahostajne. Bezvychodiskovost ani neviem odkial.
----------------
Detailne popísaná choroba "Depresia" www.zdravie.sk
Telefonické linky pomoci - www.zdravie.sk
Nemam depresiu a predsa chcem zomriet
face of agony
ikka
Strasna doba, ludia, skuste si troslu predstavit zivotyt nasich predkov.... Narodilo sa dieta, do rodiny s dalsimi 8 hladnymi krkami, rodicia ho prijali automaticky bez prehnanych emocii, vychovali ho skor starsi surodenci ako otec s matkou, ti mali viac starosti okolo gazdovstva, ako sa zapodievatdetmi, ziadne tutu mutu a pod. dieta vyrastlo, malo 14 rokov a bolo sa ho treba zbavit, otec nasiel dcere muza, bolo jedno, ci bol vdovec a mal 50, ci bol skaredy, pil alebo co, hlavna vec, ze dievca spratal z cesty...Dievca sa vydalo, trpelo manzelove praktiky, neraz aj vystredne sexualne spravanie, staralo sa o jeho deti z prveho manzelstva, o gazdovstvo, jeho starych rodicov, ani nehovorim, ked otehotnelo a malo vlastne deti...Ale nestazovalo sa, ani nemyslelo na samovrazdu, prezilo vojnu, prezilo hlad, citovy chlad, vela roboty...z dievcata sa stala zena, babicka a neraz tie zeny sa dozivali aj 90 rokov a ....je to vlastne rozpravanie prababicky mojej kamaratky jej slova....ani raz ma nenapadla samovrazda, proste som si uvedomovala, ze toto je moj zivot...toto je moj osud a svoj zivot som zverila do ruk bozich, dnes sa zabijaju 13 rocne deti preto, ze na nich niekto zle pozrel, ze na nich rodicia kricia, je to vobec normalne? Sa spamatajte ludia, zivot nie je prechadzka rajskou zahradou, treba si toho vela vytrpiet, vela prezit, ale v konencnom dosledku o tom cena zivota je.
pan debil
Aj ja chcem zomriet, ale ja chcem umriet bezbolestne. Mam si pichnut?
JaneTristo18
mamaJ - tie lieky nevyzerajú teda, že by ti mali pomáhať. Byť tebou, navštívim ešte psychológa a porozprávam sa s ním o tom.
Je najhoršie vyrastať bez mamy. Ja si to môžem tak z polovice povedať, že som bez nej vyrastala, i keď ona tu stále je (momentálne varí špenát v kuchyni), ale nikdy nebola PRI MNE a to je podstatné. Teraz mám (možno aj z toho) v hlave nakydané aj ja, mávam depresie (to je to najmenej asi čo ma trápi) a ešte kopú ďalších vecí. Nechci aby tvoje deti navštevovali psychológa v 10 a 13 rokoch.
mamaJ
Ahojte.Náhodou som sa dostala na túto stránku.Som matka 4detí a mám ťažkú depresívnu poruchu.Čítam vaše odkazy a nieje mi velmi veselo.Mám rodicov alkoholikou,muza tiez a1pokus o samovrazdu za sebou.Zivot je pre mna boj na kazdy den,ale mam este 2deti vo veku 10 a 13rokov,ktore ma potrebuju,lebo moja matka po pokuse osamovrazdu povedala ze ak to zopakujem zabije ona ich.Este som sa dozvedela zemi sibe atd.Teraz sedim doma uzivam lieky,robim muzovi a detom sluzku a cakam kedy pridu deti zo skoly aby mi bolo aspon trochu lepsie.Vecer vezmem tabletku na spanie a pomyslim si ,ze som prezila dalsi den.Aj napriek vsetkemu som vsak rada ze som ten pokus prezila.Neviem si ani predstavit ako by som do depresie posunula aj moje deti,keby boli bez mami a starsim detom znicila cely zivot,lebo namiesto svojho zivota bysa museli starat o surodencov.Viem ze je tento prispevok dlhy .Povodne som chcela len mladych ludi odhovorit od samovrazdy,ale tie slova isli zo mna nejak automaticky.Tak mi prisim vas prepacte.
Trubka998
omg .... Toto už ako nemá význam ... Tento život je kokotský ... :(( Nemá vôbec žiadnu cenu ... :(( ... Neznášam to .. už dva týždne po sebe ... Každý deň .. :(( JEBEM ...
J111
Mat mamu alkoholicku je horsie podla mna ako mat schizo.
pudincek123
chcem zomrieť som škaredá nikto ma nemá rád... kamaráti ma ohovárajú... a mama chodí po krčmách a no... už proste nevládzem... POMOC!... prosím.. :(
sweetdream
ja som dneska fakt v koncoch...neviete niekto,kde by som nasla nejaku akutnu pomoc? ale nechccem volat sanitku, nieco ine neviete?
acrimon
Bella,dakujem za radu je to dobry napad, k psychologicke sa chystam,ale ja nemam dobry pocit z toho ked nejaka osoba vie o mne tak vela.Ale aj tak som sa rozhodol,ze jej poviem ako zijem,lebo ked to nevie tak ma nepochopi.Zda sa mi,ze v dnesnej dobe hlavne mladi ludia su prehnane sebavedomi a casto aj neopravnene a hneva ma ked ma poucuje niekto podstatne mladsi ako ja,lebo podla mna sa neda povedat,ze by som zivotu absolutne nerozumel len preto,ze nemam tolko skusenosti ako ini ludia v mojom veku.Len sa mi zda byt zivot bolest a utrpenie a to je moj pohlad na tento svet.A zle je ze ludia sa casto vykaslu na tych co maju depresie a co su pesimisti a to je dost nespravodlive.A to,ze zamestnaju cloveka so ZP v tomto state tiez neplati-to uz mam overene.
