Tak...ako to napisat.
S mojou Laskou som uz vyse roka a nieco zacalo skripat. Proste, mame idealny vztah, spolocne zaujmy, obrovska laska, vsetko super:))) az na jednu vec. Chodime spolu do jednej triedy-sme stvrtaci na strednej..pred tym to take nebolo, ale asi take 4 mesiace dozadu sa zacal strasne podcenovat. Co sa tyka skoly, vyzoru, proste vsetkeho..hovori mi, ze som dokonala, aj ked sama viem, ze nie som. Hovori mi, ako mi zavidi, ako ma vsetci obdivuju, ako som pre kazdeho vzorom a pod. Boji sa, ze ho opustim-co sa NIKDY nestane, lebo je mojim vsetkym-, ze budem s niekym inym. Citi sa vraj pri mne trapne, ked rozpravam, ked odpovedam, vraj som prilis mudra, ako sa mi tolko toho zmesti do hlavy. Ked mu poviem, ze som normalne dievca, povie NIE, Ty si vynimocna a dokonala...casto je smutny a ja ho neviem presvedcit o tom, ze je ten najlepsi chlapec na svete. Velmi mi pomaha, nie len psychicky, ale vo vsetkom, je to moj jediny, najvacsi poklad...ale boli ma, ze sa tak nema rad:(((
Moja Laska sa podcenuje:(((Ako z toho von?
nechaj ho vyniknut, pochval ho ked ti nadsene povie nejaku vec co ty vies uz rok dopredu, pytaj sa ho na veci kt vie lepsie on. kazdy je dobry v inej oblasti.
Ale aj ja ho potrebujem, potrebujem od neho castokrat pomoc, ochranu. On proste citi, ze je v nasom vztahu za doleziteho chlapa, velakrat mi hovori, ze som prenho taka cista lalia, nezna, jemna, krehka a ON ma ochrani.A ja mu samozrejme davam patricne najavo, ze o to stojim. Nechce ma opustit...to viem. Ani ja jeho. Tieto nalady ma tak raz zacas, ale to asi aj kvoli pocasiu, lebo je dost meteosenzitivny, ale aj kvoli skole, boji sa, co dalej.
takyto typ ked dorastie pravdepodobne ta opusti ,,viem to z vlastnej skusenosti a skusenosti inych zien..uvidis pre co. nechcem ta strasit,,,ale najde si taku ,ktora nebude az tak dokonala, aby on mohol konecne vyniknut a nebyt v uzadi ...Pozor na neho...za 10 rokov ...
mozes mu velmi pomoct ale on tu pomoc musi prijat a uvedomit si na com vas vztah stoji...nie na tvojej "dokonalosti" ale na vasom spolocnom byti a vasom sulade...
my mame opacny problem...boli sme si rovnocenni parneri,vsetko skvele klapalo, az prisla jedna nestastna nahoda a odvtedy sa neznasam...sedim iba doma, nechodievam von, nemam sa rada...a on sa snazi ma presvedcit ze svet sa nezrutil a bude to dobre...vidim sa uplne na dne, ako najvacsie nic...stale hlbsie sa mi to zaryva do mojej mysle...
a preto s pohladu mna a druhej strany ti hovorim nevzdaj to a povedz mu ako vsetko citis, ako ho milujes, aky je pre teba uzasny...daj mu precitat aj toto co si sem napisala...nebyt mojho priatela a jeho slov ja by som uz nevladala bojovat...jeho slova a ciny ma posuvaju vpred aj ked bolestivo...dokaz svojmu pratnerovi ze ste rovnocenni partneri...ze ho milujes taky aky je a hlavne preto aky je...
