ako riešiť rodičov v mojom veku?

fenrir:kamo ty len davaj vsade prispevky :))) citat tvoje rady je lepsie ako navstivit neviem ake vtipne www-stranky hehehehe :D

foxy lady, tak pre začiatok im skús povedať, a kto si myslíte, že bude nosiť kytky na hrobeček

kia32..suhlasim s tebou... toto su fakt vazne problemy..ja to mam presne to iste..uz som par krat uvazovala nad tym ze pojdem navstivit psychologa..mate nejake dobre argumenty,ked vam rodicia povedia:byvas stale s nami pod jednou strechou, preto budes robit to co mi chceme.. tato veta ma vie poriadne ale poriadne vytocit

ani ja nie som nula, tiež mám plán osamostatnenia, je to 5 ročný plán, odbijem si ešte 2 mesiace a šetrím si celý svoj plat, preto si nikdy nekupujem mydlo ani deodoranty alebo ponožky, nič také, kúpim si totiž malú farmu na fidži a budem chovať ovce, kravu a krížiť kone

Dobrotka 007 - moja ja som mala presne taký vzťah s rodičmi ako si opísala,pokiaľ som sa nevydala... Vtedy začali prvé problémy v komunikácii a začala som si uvedomovať,že všetko ich chovanie v duchu "milujeme ťa,vážime si ťa,si najmúdrejšia naša zlatá dcéra a budeme pri tebe navždy stáť nech sa deje a stane čokoľvek" je len na to aby ma mali pri sebe pripútanú a vedeli mnou šikovne manipulovať,aby ani náhodou sa nestalo,že by som ich opustila...Za nepriateľa číslo 1 bol zvolený môj manžel.Trpezlivo mi celých 6 rokov čo sme spolu nenápadne dávajú najavo,že je neschopný a lepšie by mi bolo bez neho...A vieš čo je najhoršie? Že si to myslím už aj ja... Teraz sa nám črtá šanca sa osamostatniť a aj keď neviem,či to zvládnem a či si ešte s manželom nájdeme k sebe cestu,tak idem s ním preč. Dúfam,že to neoľutujem.

No baby ako to tu citam, tak asi svoju maminu naozaj zboznujem...sice mi niekedy poriadne lezie na nervy, ale je velmi tolerantna a hlavne aj co sa tyka chalanov v mojom zivote. Tiez s nou byvam zijeme len my dve spolu lebo nasi su rozvedeni a sestra uz ma vlastnu rodinu. Vzdy mi povie svoj nazor, ale necha ma urobit si co chcem a ja mam len 22 rokov a som od rodicov financne zavisla (od otca viac-menej), keby som mala nad tridsat a takuto matku tak by ma asi porazilo. Mojho priatela mamca zatial ani nepozna len o nom vie lebo za nim lietam do Anglicka. Este nie sme spolu dlho...chvalabohu ze mam maminu,k tora mi dôveruje a nemysli si ze som hlupa. Ja aj moja sestra sme v tomto duchu boli vychovane. Otec je tiez tolerantny, sem - tam si inteligentne rypne, ale nezazlieva ked spravim ine rozhodnutie..tvari sa sice nespokojne, ale povie, ze je to moj zivot.
Poznam, ale vela takych pripadov ako ste vy a suhlasim s tym, ze tu nepomoze nic len sa odstahovat a s rodicmi si volavat max. raz do tyzdna.

Ja mám takých obidvoch rodičov,ktorí ma milujú,chcú mi len dobre,ale bohužiaľ takým štýlom,že len vtedy je dobre,keď fungujem tak,ako im vyhovuje. Musím ťa sklamať,ale oboje mať nemôžeš.Jednoducho sa nedá mať dobrý vzťah s rodičmi a pritom mať od nich pokoj,mať svoj život.Môžeš mať svoj život vtedy,ak bývaš inde a máš prachy tak,že od nich nič nepotrebuješ.Vtedy musia držať naše manipulatívne matky zobák a sekať dobrotu, ak nás vôbec chcú ešte niekedy vidieť. Uvedom si,že oni presne zneužívajú u teba tú snahu byť s nimi zadobre...Mne moja matka s dobrým úmyslom neuveriteľne dojebala život... Je to na román,ale v podstate potrebuje psychiatra,lenže ročníky 1945 - 1960 ku psychošovi nedostaneš,pretože je to pre nich hanba,predsa ona nie je blázon,to ja som tá čo ju nemá rada,lebo si chcem žiť v 32 po svojom...Vďaka dobrej snahe mojich rodičov mi momentálne krachuje manželsto... Milá smutnučká,keď máš jebnutú matku,tak ti ani plakať nepomôže,ona sa nikdy nezmení,ty sa musíš od nej dostať čo najďalej,lebo inak budeš pri nej navždy a bude z teba presne taká istá osoba ako ona a na nejakú lásku,partnera môžeš zabudnúť...Ak musíš s ňou žiť,tak sa jej musíš postaviť,tak ako písala "názor" nižšie... Takže ti budem držať palce,aby sa ti podarilo čo najrýchlejšie osamostatniť

baby, mám dojem že vaše matky sú na tom psychicky veľmi zle. v psychológii sa tomu hovorí autoritárska osobnosť a do určitej miery je to porucha. Ako som si všimla, tak majú pod palcom aj manželov. odporúčam nenápadne navrhnúť psychológa. ak to nezaberie, tak sa odsťahujte. neexistuje žiadne riešenie ako bývať inde?

ja mam sice 20 ale ked som si to citala...tak mi to pripominalo mna a to ako mame u nas doma,+ este so sestrou sa neznasame. a aspon ma ma s kym moja mama ohovarat ze nic nerobm, pritom spravim vsetko co chce,a niekedy aj naviac ale nic sa jej nepaci stale ma kontroluje,diriguje, pokial byvam pod touto strechou, uz mam z toho taku hlavu, najradsej by som odtialto vypadla, a moj otec.. jem je snad vsekto jedno. takze toho neriesim

tak to ti nezaavidim
tazko poradit najlepsie je sa jej to snazit vysvetlit ale to si urcite uz skusala to ze ti zobrala kluce a potrebuje absolutnu kontrolu je chore
ved si uz davno dospela ak sa to proste uz daalej neda tak sa asi budes smusiet odstahovat