Ahojte! Mám 26 rokov a mám taký problém, že oedokážem udržať rozhovor. Keď som s rodinou a známymi, tak po pol hodine sa nemá s nimi o čom rozprávať. Doteraz mi to až tak nevadilo, ale našla som si priateľa, a zistila som, že situácia sa opakuje. Preberieme, čo nové v práci, v rodine, kde bol, čo robila a po pol hodine nemáme tému a nastane ticho. A ešte horšie je keď i zavolá. To sa len rozprávame kde je, čo robí, aby bol opatrný a to je všetko. Po minúte končíme rozhovor. Priateľa ľúbim, je úžasný, ale toto ma trápi. Niekedy keď mu mám zavolať, tak si dopredu premyslím o čom sa s ním budem rozprávať. Poraďte o čom sa vy zvyknete rozprávať? Ako udržujete rozhovor. Ďakujem za radu.
o čom sa s ním .....
lucia.
leska1
Ahoj,
a ako dlho ste spolu? Toto mi pripomenulo mna :), tiež mám 26 a mala som spociatku chodenia s mojim priatelom tiez taky problem.Totiz, som tichsej povahy a s clovekom, ktorého poriadne nepoznam sa neviem len tak spontánne rozprávat, ako si pisala aj ty, neviem sa uvolnit a aj v spoločnosti viacerych ludí, rozmyslam, co si o mne myslia... Ale ked niekoho poznam lepsie a prejde trochu viac casu, tak komunikujem normalne.Ja som tiez zo začiatku niekedy rozmyslala o com sa budeme s priatelom rozpravat, vymyslala som si temy...Ale toto vsetko postupne odoznelo, teraz sa rozpravame o vsetkom, co pride,prirodzene. Ak si s nim este nie este prilis dlho, uvidis, ze ked sa budete poznat este lepsie, tak tento "problem" si ani nespomenies. Ved si aka si, ked je s tebou tak ta ma rad taku aka si, nechaj vase rozhovory plynut spontanne, vzdy je o com sa rozpravat.A ked nastane chvilu ticho?No a co, ved to je normalne.
ja si skor myslim, že asi nemáš žiadne koníčky alebo ťa nič nezaujíma, ja sa s partnerom bavím o všetkom, o tom ako zlepšiť kondíciu, ako športovať, o divadle, filme , literatúre, výtvarnom umení, o politike, finančnej kríze, úprave bytu, o autách, o ponorkách o medziplanetárnych letoch a tak...nikdy by ma nebavilo sa baviť o takých banalitách, čo som mala na obed, alebo čo práve v tejto chvíli robím, či budem utierať prach alebo budem prať.....
babenka53
ked ty nerozprávas to volné miesto vyplnuje on? Ak este nie ste dlho spolu, tak sa este rozkecás. Zaujímaj sa o vselico, aby si sa vedela pridat na rozne témy.Je to mozno v tom, ze nie si uvolnena a rozmýslas o tom, ze je ticho. A cím viac sa priatelia lubia, ked sú si ich srdcia velmi blízko sa velmi lubia a ked su si ludia daleko,ich srdcia sú daleko tak po sebe kricia
lucia.
ďakujem, toto ma nenapadlo. pekne si to napísala. si milá a ešte raz dík.
slecinkaa
som zabudla dopisat to o tej veceri - ked ste boli na veceri, a chcel sa s tebou stretnut aj dalsikrat, asi si nebola az taka ticha, co povies? :P asi sa s tebou citi dobre.. s takou aka si! takze naozaj, nestresuj :) podla mna je vseetko v poriadku :)
slecinkaa
ale podla mna taky velky problem nemozes predsa mat, ked ste boli spolu na veceri a tak dalej.. a este jedna vec: ak to priatelovi nevadi, ved predsa ak si nebola velmi ukecana na veceri, a napriek tomu spolu chodite (TO NIE JE VADA, ZE MENEJ ROZPRAVAS), tak je vsetko v poriadku.. zabudni na to jednoducho.. a postupne sa rozkecas. som si ista! skusenost :)
lucia.
ďakujem za odpovede.
jamka
..prilis nad tym rozmyslas..tak sa to neda,neda sa proste naplanovat si rozhovor dopredu - potom to posobi umelo a stroho..musis sa uvolnit a naucit sa nechat to plynut volne,nech sa to samo vyvija. skus sa s tym zverit partnerovi,ze mas s tym problem,urcite ti pomoze..pripadne najdi psychologa,nie je to ziadna hanba..
inak my sa rozpravame s priatelom o hocicom. stale je o com,a to je dolezite..tiez som kedysi mala problem \"o com sa bavit s inymi ludmi\",ale cuduj sa svete,ked som nad tym prestala premyslat a nechala to plynut,fakt to samo plynulo....staci ze ides po ulici a nieco ta zaujme a okomentujes to
leerka
my sa s priatelom rozpravame o vsetkom o praci, co sme cez den zazili, o nas o zazitkoch a tak , naozaj o vsetkom, o problemoch, filmich, no vselijake blbosti.....aj ked je pravda, ze sme aj radi , ked je ten druhy ticho , lebo clovek potrebuje aj chvilku klud....
lucia.
zoznámili sme sa tak, že pracujem vo firme a on k nám dva krát do týždňa chodieval. Ja som ku každému milá a usmievavá, tak aj k nemu som bola taká. Vždy sme sa rozprávali o práci, kolegoch a len trolinku o súkromí. Vedel, že nikoho nemám. A raz mi povedal, že som mu sypatická a vždy sa teší k nám a hlavne na mňa. Pozval ma na kávu, potom na obed, doniesol čokoládu. To boli také milé časy. Potom ma pozval na večeru, padla prvá pusa pokračovalo to ďalej a bolo z toho viac a viac. A teraz sme partneri. Už tam ale nepracujem. Ale je pravda, že ja sa nikdy nedokážem uvoľniť. Stále rozmýšľam, ako vyzerám, čo hovorím, čo si iný o mne myslia. A viem, že mám strašne nízke sebavedomie. A on sa mi snaží to sebavedomie pozdvihnúť, ale nedarí sa.
Tak by som rada vedela, že o čom sa vy rozprávate s partnermi.
