Interupcia - vycitky svedomia

beabea, klames dievcata ci samu seba? Ci aj ty si bola na potrate, preto sa krmis takymi bludmi a vymyslami ? Verim vsak, ze aj ked je potrat vrazda, tak je fakt niekedy nevyhnutny... Treba sa k tomu postavit ako dospely clovek, prijat krutu realitu a zodpovedne niest tieto nasledky. Mne v tazkych situaciach urcite pomoze modlitba. Mozno ani neverite, aka je to zazracna vec ;)

dievčatá moje, to, čo ste si dali vziať predsa ešte nebol človek, bol to iba zhluk buniek.To, čo nemá sebavnem, nemôže byť predsa niečo živé.

bohuzial aj ja som sa rozhodla pre takuto alternativu. Bolo to tazke ale postupom casu sa zacinam s tym vyrovnavat. Bola som na tom velmi zle...nocne mory, stale plač, vycitky nenormalne, dokonca som mala bolesti aj pri normalnych gyn. vysledkoch, skoro som isla az na operaciu len koli presvedceniu, ze nieje nieco v poriadku...ale posledne mesiace som sa troska upokojila a je to ovela lepsie. Isla som aj na spoved, ulavilo sa mi. Je naozaj potrebne s tym nieco robit ked uz sme sa nespravne rozhodli lebo ten strasny pocit sa neda ani opisat, kym nezazijes neuveris. Ale aj tak urcite ma to bude sprevadzat do konca zivota.

Ako pomôcť žene, ktorá išla na potrat a trpí popotratovým syndrómom?

V prvom rade by sa malo jej najbližšie okolie snažiť porozumieť jej žiaľu nad jej osobnou stratou, ktorou pre ňu dieťa je. Potrat v nej navyše vyvoláva celý rad konfliktov, s ktorými často pred potratom nepočítala a ktorým musí teraz čeliť.

Od prvých dní tehotenstva sa medzi matkou a dieťaťom vytvárajú silné neviditeľné väzby, ktoré sú interupciou zničené. Rovnako ako pri strate už narodeného dieťaťa, žena potrebuje prerušiť emocionálne väzby k svojmu potratenému dieťaťu. Dieťa potrebuje oplakať, smútok za ním je nevyhnutný, ak sa chce žena uzdraviť, jeho prežívanie je však sťažené faktormi, ktoré pri strate narodeného dieťaťa chýbajú. V prvom rade je to chýbajúci vizuálny vnem tela mŕtveho, ktoré pomáha trúchliacemu ľahšie pripustiť smrť danej osoby. Žena po interupcii však nemá možnosť vidieť či držať telo svojho dieťaťa, nepozná jeho pohlavie, nepozná jeho tvár.

Smútok je sťažený aj vedomím ženy, že má na smrti dieťaťa svoj vlastný podiel viny. Ťažšie je smútiť za dieťaťom, ktoré bolo nechcené, ako za chceným dieťaťom. Ďalším sťažujúcim faktorom je samotná spoločnosť, keďže smútenie za potrateným dieťaťom neuznáva a považuje ho za neprirodzené. A neposledným predpokladom trúchlenia je priznanie, že potratené bolo dieťa a nie len nejaký zhluk buniek. Smútiť možno len za človekom, súčasná spoločnosť i veľká časť lekárov však počaté dieťa odľudšťuje a nevidí v ňom osobu, len súbor buniek či zárodok.

Neukončený smútok pôsobí zhubne na psychiku ženy. Žena, ktorá sa chce vyliečiť z následkov potratu preto potrebuje dieťa oplakať a mať priestor a pochopenie okolia pre jej prejavy smútku a plaču. Plač uzdravuje, očisťuje, uvoľňuje. Ak žena odmieta žialiť, buduje prekážky svojmu vlastnému uzdraveniu.

Mne sa stalo pred niekolkymi rokmi nieco podobne, no radim ti fakt radsje vyhladaj odbornika, mna to drzalo 2 roky denno denne sa mi to snivalo ako to cele prebiehalo od A-Z. Az po 2 rokoch ako-tak prestali tieto sny a postupne som sa s tym vyrovnala. Ale stale nie som uplne ok, napr vzdy ked je ten den v kalendari ked sa to stalo alebo ked ma nieco ine trapi a som velmi smutna vzdy si spomeniem aj na to:(
Teraz uz mam 26 mozno by sme uz aj mohli s priatelom zvazovat dieta, ale vo mne je akysi blok, akoby to mal "do mna dat" koniec, nechcem ani za svet, mam stale obavu

Mne sa stalo pred niekolkymi rokmi nieco podobne, no radim ti fakt radsje vyhladaj odbornika, mna to drzalo 2 roky denno denne sa mi to snivalo ako to cele prebiehalo od A-Z. Az po 2 rokoch ako-tak prestali tieto sny a postupne som sa s tym vyrovnala. Ale stale nie som uplne ok, napr vzdy ked je ten den v kalendari ked sa to stalo alebo ked ma nieco ine trapi a som velmi smutna vzdy si spomeniem aj na to:(
Teraz uz mam 26 mozno by sme uz aj mohli s priatelom zvazovat dieta, ale vo mne je akysi blok, akoby to mal "do mna dat" koniec, nechcem ani za svet, mam stale obavu

Umelý potrat bytostne zasahuje celú osobnosť ženy - jej telo, dušu i ducha a hlboko sa dotýka jej ženskej identity a poslania spojeného s darovaním života. Postabortívny syndróm prejavujúci sa u žien, ktoré podstúpili umelý potrat, preto nie je prejavom ich slabosti či psychickej lability, ale je prirodzeným následkom osobnej straty, ktorou je pre každú ženu strata dieťaťa. Žena sa potrebuje s touto stratou vyrovnať, potrebuje oplakať svoje dieťa. Bohužiaľ, okolie väčšinou nemá pochopenie pre tento smútok ženy. Nechápe ho, veď sa pre potrat rozhodla sama a potratom mali jej problémy skončiť. So ženou, ktorá potratila samovoľne a na dieťa sa tešila, každý súcití a utešuje ju, naopak žena, ktorá išla sama na interupciu, ostáva so svojím žiaľom osamotená dokonca aj tými, ktorí jej potrat odporúčali.

Manželia, priatelia, mamy, otcovia, babky, príbuzní, žena, ktorú prekvapilo nečakané tehotenstvo, potrebuje vašu skutočnú podporu a pomoc. Nenechávajte ju v tejto rozhodujúcej chvíli samu na seba s obavami, úzkosťou a neistotou, ktoré prežíva. Nepotrebuje počuť, že ju podporíte, nech sa rozhodne akokoľvek, potrebuje od vás jasný signál, že budete pri nej stáť počas celého tehotenstva i po pôrode, že môže s vami rátať. Túžba byť matkou je hlboko skrytá v každej žene a každé rozhodnutie, ktoré ide proti jej ženskosti, jej spôsobí len bolesť a trápenie. Neraďte jej potrat ako "jednoduchšie" riešenie a už vôbec ju do neho nenúťte. Následky bude bolestne pociťovať ona a nie vy, a to často veľmi dlho.

Prejavy postabortívneho syndrómu: prenikavý smútok, depresia, časté vzlykanie, podráždenie, hnev, strach, citové otupenie, pocit prázdnoty, strata sebaúcty, úzkosť, ustavičný pocit hanby a viny, výčitky svedomia, vtieravé predstavy, odcudzenie, ťažkosti vo vzťahoch, väzbové ťažkosti s nasledujúcimi deťmi, problémy v partnerských vzťahoch a v sexuálnom živote, osamotenosť, poruchy príjmu potravy, nočné mory, sebapoškodzovanie a samovražedné sklony, drogová a alkoholická závislosť, opakované potraty.

to, čo ťa trápi je postabortivny syndrom.Je lepsie vyhladat odbornika. Skus si to ale racionalne vysvetlit, ze potrat bol najlepsie riesenie. Ja osobne som toho nazoru, ze ked sa clovek rozhodne mat dieta ma mat na to podmienky. a nie porodit a potom pocitat kazdy halier a nechat sa vydrziavat celou rodinou dookola. To je podla mna nezodpovedne a s moralnostou to nema nic spolocne. To je tak nanajvýs egoistické. Takze asi tak. ja som bola na potrate tiez a racionalne som sa s tym vyrovnala v tom, ze to bolo pre vsetkych najlepsie riesenie. a absolutne to nelutujem ani som nikdy nelutovala. Tak hlavu hore a nesmut uz nad rozliatym mliekom.

tajka, ja nie som za , ale ani proti interupciam, je to kazdeho vec, pokial to neriesi miesto antikoncepcie. no mala by si sa na to pozerat aj z tej druhej strany mince. pisala si, ze ste si dieta nemohli dovolit, tak predpokladam, ze to bolo kvoli byvaniu a financiam... a teraz si poloz otazku, co je lepsie: privedies na svet dieta, o ktore sa nedokazes materialne postarat, nema co jest, co obliect, kde byvat..., mozno prehanam , za co studovat. potom vela takychto deti je v detskom domove. aky je to zivot tych deti??? je to v poriadku? podla mna nie! tak vtedy som za interupciu, ked sa to uz prihodilo". myslim, ze si rozumna zena, lebo si sa v danej situacii rozhodla(podla seba) spravne, tak teraz nemaj ziadne vycitky, to fakt nepomaha, prave naopak. mozno si urobila dobre, ze je na svete o jedno dieta menej, o ktore nie je dobre postarane. prajem vela sil a vsetko dobre

Staci sa pomodlit a komunikovat priamo s bohom. A spravny knaz by mal dat rozhresenie aj ked sa jedna o smrtelny hriech.