Je normalne ked ma dieta imaginarneho priatela?

for_4

shakti, dieta je vo vyvoji, je to prirodzene, ako som uz napisala a nema sa coho obavat. Niektore deti tychto imaginarnych priatelov taja pred dospelymi. Luna vsak o tomto priatelovi vie, dcera ho netaji, neskryva, zdoverila sa matke. Pokial by sa jej dcera zacinala nanho nejak extremne upinat, potom by som to uz riesila. Matke, resp. rodicom sa radi, aby sa dieta s takymto imaginarnym priatelom rozlucilo, napr z dovodu, ze odchadza k dalsiemu dietatku, ktoremu bude robit spolocnost a podporovat ho a nahradili ho trebars hrackou-zvieratkom ci babikou

SHAKTI

imagine píšeš že je to úplne normálne a zároveň jedným dychom dodávaš, že si si ho vytvorila preto aby si sa necítila tak sama, to je to o čom som písala.
Takisto sa dá súhlasiť aj s vikuskou, deti do 5 rokov vidia "duše". Ale to tu nebudem rozoberať, pretože nie každý človek je prístupný takýmto informáciám. Rozhodne by som poradila lune dopátrať sa dôvodu vytvorenia imaginárneho kamaráta, myslím si, že ten dôvod tam vždy je. My to nevyriešime. Niekde stačí láskyplný rozhovor matky, niekde je potrebný psychológ. A prečo nie psychológ? S malým soplíkom bežíte hneď za lekárom a s takýmto problémom nejdete k psychológovi? On je predsa na to. Nemusí to nič znamenať ale takisto aj môže. My to tu vedieť skutočne nemôžme, nepoznáme jej dieťa a nevidíme do jej malej dušičky. Tak ako je krehké fyz. zdravie je oveľa krehkejšie zdravie psychické, najmä malých detí.

imagine

Urcite z toho vyrastie, aj ja som mala imaginarne kamaratky, rozpravala som sa s nimi. Ale bolo to iba doma. Asi preto, ze som jedinacik. A takto som sa necitila tak sama. A som normalna. Nemam ani schizofreniu. Deti maju bujnu fantaziu a preto si vytvaraju takych priatelov. Povedal by ti to aj psycholog, ze je to v poriadku.

vikuska

A nevidi nahodou duchov? Lebo moze byt taka senzibilna, teraz uplne vazne. Sesternicina mala dcerka sa tiez takto rozpravala s imaginarnym ujom, budila sa zo sna a potom zistili ze sa v dome kde ziju stala tragedia (predtym nez dom kupili tak o tom nevedeli, az neskor od susedov) a sa tam fakt obesil jeden pan. Doteraz ma z toho mrazi.

3nttt

nerob s toho vedu.urcite by som ju nebrala k psychologovi ani k nijakemu inemu dr.ja som sice i.k nikdy nemala ale myslim ze to nic nieje.a okrem toho ja som mala dvoch starsich bratov cize som zrejeme nemala potrebu si nejakeho vytvorit.ved si najdi nieco na nete.je este mala a je to uplne normalne.ine by bolo keby mala 15:D

for_4

luna, s tvojou dcerkou je vsetko v poriadku. Deti v jej veku maju prehnanu predstavivost, ktora narasta so skvalitnovanim pamati. Narastaju a rozvijaju sa fantazijne predstavy ( obrazy, ktore nie su podlozene realnou skutocnostou dietata).Má skony- antropomorfizovať (oživovať veci),personifikovať (pripisovať ľudské vlastnosti) a vznikaju fikcie- výmysly,dopĺňa a nahrádza medzery vo vlastnej skúsenosti. V tomto veku dominuje citovost, predstavivost a impulzivnost dietata. Uz v tomto veku si dieta zacina klast na seba naroky ako ctiziadostivost, ambicioznost, rozvijaju sa vlastnosti ako cielavedomost,vytrvalost, dieta si vztvara postoje a uvedomuje citove vztahy. Tvojej dcerke tento imaginarny kamarat zrejme pomaha, pravdepodobne sa s nim hra, rozprava, spinka s nim. Tak ako je v skolke s viacerymi detmi, tak ani doma nechce byt sama.

SHAKTI

Tak ja asi normálna nie som, keďže som nikdy nemala imaginárneho priateľa? čo to splietate, že to normálne je a že z toho vyrastie? Samé od seba isto nie. Možno to považujete za normálne keď to trvá chvíľu ale čo ak to bude trvať roky? Takto to vedie aj k schizofrénii. Osobne by som sa s dieťaťom citlivo porozprávala a zistila dôvody prečo si vytvorilo imaginárneho kamaráta. Vždy nejaký dôvod je. Mama musí čítať medzi riadkami- v rozhovore. Alebo navštíviť psychológa, ktorá ak nepomôže tak rozhodne neublíži. Možno sa dozviete veľmi zaujímavé veci o svojom dieťati, ktoré ste dovtedy ani len netušili. Deti svoje problémy dusia v sebe a vytvárajú ich prostredníctvom obrazov, pokiaľ má dieťa nejaký problém popustí uzdu svojej fantázii až príliš. Aby časom nestratilo schopnosť rozpoznávať čo je fantázia a čo je skutočnosť. Treba mu pripomínať napr. Zlatko, ale tento tvoj priateľ nie je skutočný, vieš to? Oveľa lepší sú skutoční priatelia, s ktorými sa môžeš hrať. Imaginárny priateľ je tu na to, aby nás viac chránil ako skutočný človek, aby nás viac ľúbil ako skutočný človek, aby nám viac rozumel ako skutočný človek, trávil so mnou viac času ako skutočný človek- napr. rodičia atď. Pre niektorý z týchto dôvodov si dieťa vytvorilo imaginárneho kamoša. Nie iba tak, z rozmaru. Chcem podotknúť, že v tejto debate nejde o to, dokázať, ktorí z nás dospelých má pravdu a ulahodiť svojmu egu, ide o to, pomôcť dieťaťu a lune 4325 ako matke. Ona sama si vyberie z našich rád čo uzná za najvhodnejšie a určí následný postup, buď s tým čosi robiť bude alebo bude čakať či a kedy z toho jej dieťa vyrastie. Každopádne konečné rozhodnutie je na nej, my jej môžme len poradiť a poskytnúť iný pohľad na jej problém. Verím, že čosi pomôže. Osobne by som nečakala a nedúfala, že z toho vyrastie, pretože čo ak nevyrastie? Problém treba riešiť a nie zatvárať pred ním oči a čakať že sa stratí sám. Možno sa stratí tento- ak sa mu budú deti posmievať kvôli imaginárnemu priateľovi, že nie je normálny atď. ale verte, že pôvodný problém, ktorý viedol k vytvoreniu imag. priateľa, pokiaľ naň neprídete a nevyriešite, udrie časom niekde úplne inde.

katuska305

sme o tom mali clanok na hodine anglictiny :D je to uplne v pohode ;) bola tam taka stara zena ktora v detsve mala, jej mamina jej vravievala, že raz skonči na psychiatrii......aj to tak dopadlo, kedze sa tam stala sestrickou haha :D je to naozaj uplne v poriadku, hlavne ked nie je introvertna... z toho deti vyrastu (:

luna4325

no praveze ona chodi uz do skolky druhy rok, a preto to nechapem, a ked ju vidim s detmi nemam pocit ze je utiahnuta, praveze je dost hyperaktivna a vyzera ze ma dobre vztahy s detmi v skolke