Ako ste sa dali s Vasou laskou dokopy?

internet-napisal mi len nahodou,ze je v zahranici a ci by som si s nim nepopisala,kedze som z rovnakeho mesta,ze mu tym tak trosku pripomeniem domov-nepoznali sme sa a tak som mu napisala,ze nemam cas teraz,mozno neskor-tak mi zaprial pekny den a tym to koncilo....pacilo sa mi,ze mi zaprial aspon pekny den a tak som sa mu neskor ozvala-od vtedy sme doslova trcali na nete kedy sa len dalo a pisali si-ked prisiel domov,tak sme sa stretli,boli sme spolu kazdu volnu chvilu,ale kedze ja som o dva mesiace mala odist a jemu uz vztah na dialku stroskotal,tak ostalo len pri kamaratstve-nasla som svoju butlavu vrbu a cloveka,za ktoreho by som dala ruku do ohna...a casom napriek dialke sme zistili,ze nase priatelstvo, prerastlo v lasku a tak sme to skusili a nelutujem,snazime sa byt spolu tak casto,ako sa da,denne sme v kontakte a funguje to pomaly uz 2 rocky,nelutujem a silne slova,ale nikdy ani nebudem,spoznala som a stale zazivam to,o com som myslela,ze snad ani neexistuje-a to sme si uz spolocne preskakali vela,je mi velkou oporou,ja za seba mozem povedat,ze som stretla zivotnu lasku bez ohladu,ako dopadneme,kazdemu by som takyto vztah,aky ja prezivam priala

Boli sme spoluziaci na VS, ale on bol o rok starsi. Poznali sme sa. Pre mna nebol v nicom zaujimavy ani podstatny, ani som ho nevnimala. On ma nemal rad, lebo ked som prisla do jeho spolocnosti, pozornost som putala ja a uz nie on. Az sme sa stali kolegami, obaja si postupne liezli na nervy a hadali sa, casom tym zakryvali vzajomne sympatie, ktore presrastali do kamaratstva a dnes uz sme frajer a frajerka :-)

bolo to na vianocnych trhoch na namesti rovno po stromcekom, tam sme sa prvykrat videli a to bol vlastne zaciatok.... :)