ano ano som na dne,uz dalej nevladzem..som na dne psychicky aj fyzicky,pisem tu aby som to aspon trosku dostala zo seba von.problem je vo mne..aj som problem,uz nevladzem niest tie problemy,teda niest seba.snazim sa vzdy kazdemu pomoct,pocuvam a pocuvam,radim..ale uz to nedokazem,nedokazem lebo to nemam komu povedat dalej...uz to vsetko nemam ako riesit a ani to neviem,vsetko vsetko je zle..uz ani neviem ako sa to zacalo odkedy mi takto je...nemam nikoho,uz nemam ani rada ludi,lebo nikto mi nedava najavo ze ma ma rad..ale musim sa tvarit za je vsetko fajn..lebo potom sa ma kazdy pyta ze kde je moja dobra nalada..a tak a kazdy vyuziva iba moju pomoc,ano vyuzivaju ma vsetci..nehovorte mi ajdem nikdy..lebo som nikdy nikoho nemala..a kazdy chalan ktory je fajn mi iba povie ze som super ale ze som prilis dobra aby som s nim bola..mam si najst lepsieho..ja uz takto nemozem dalej zit...
som na dne...
ako sa hovorí "trafená hus zagága"
akože, už nemáme čo na seba, iba sa sťažovať na svoju dobrotu? je mi zle z toho, ako nízko kleslo dobré srdce, hnevám sa, pretože už nič nevidím, na čisto sme osprosteli? a pre koho? pre seba, chýba nám úcta k sebe. že iní nedoceňujú? a kto je ten iný? sebec, zrejme mu ešte ide karta, ale počkajte až padne na nos ako bude hľadať, bude mu zle v tom svojom chlieviku opustenosti..
no tak poďme, postavme si tu hrobček a plačme
zdá sa, že sa mi chce vracať...
Aha. Myslel som, ze rada pomahas. Ak nepomahas rada, tak to je este lahsie. Pokrcis plecom a povies, ze nevies, alebo ze mas dost svojich problemov. Jednoducho povies NIE niekomu... Predsa pomoc si nemozno vynucovat.
ale ja nechapem co mam zmenit..ked kazdy tak odomna vela ocakava...hej strasne vela davam ale nedostavam nic..a ani neviem ako mam zacat...?,????ano presne je to tak ani ja sa nemam komu vyrozpravat..tak aspon tu..citim ze som v dusi uz uuuuuplne vyhorela....
Tiez mam take tendencie ludom pomahat a zistil som, ze sa to zacalo zneuzivat. Potom som vsak zmenil strategiu a zafungovalo to viac nez dobre :)
Ked sa ludom snazite pomoct, riesite jeden konkretny problem. Ale podstata problemu je mozno, ze vznikol pre nieco ine. Takze dobre je riesit pricinu a nie riesit dosledok. Zo zaciatku sa to ludom mozno nebude pacit, ale ak nemaju inu moznost, tak na to pistupia. Mozno budu nadavat, pochybovat atd. Ale to nevadi, treba vydrzat.
Podstatne je, nepomoct cloveku priamo, urobit nieco zanho - ale naucit toho cloveka, aby si vedel pomoct sam, ci takymto sposobom pomoct druhemu.
Inac sa riesia len pseudoproblemy, ktore bez vyriesenia podstaty sa zase a zase vratia a casto este horsie.
Takze - naucit ludi, nech si vedia pomoct. To je dobre riesenie. Nedat im to rychle riesenie, co si myslia, ze potrebuju /teraz/, ale dat im nieco trvale, co im ostane a nauci ich to postarat sa o seba i o druheho. Mozno je to zo zacaitku tazsie a ludia chcu vacsinou nieco rychlo, rychlo - ale ma to dlhodoby efekt a je to trvacne...
caute decka :o)
Viem co citite, pretože ked sa nad sebou zamyslam, tak som na tom rovnako ako Vy.
Snazim sa, pomaly, nezamyslat sa casto nad sebou, i ked to nejde, a co ja vsetkym a oni mne nic.
Pomalycky uvazujem nad tym, ze asi je to moj udel pomahat a hold nejak musim vydrzat. Snazim sa to prijat v sebe. A viem, ze raz sa mi to vrati v dobrom tiez. Mozno nie hned ale verim, ze raz urcite. :o))
Krasny den Vam prajem. :o))
Poznas tie prislovia ako za dobrotu na zobrotu alebo deviatim zobrakom rozdas a desiatym sa stanes ty sam?...vzdy si treba urcit hranice s tym pomahanim ludom. Treba pomahat dovtedy, kym to zvladame a nie az tak, ze nakoniec nas to samych vycerpava...ked som bola mladsia, tak som strasne tuzila spasit cely svet. Pomahat chudobnym, odstranit nespravodlivost a strasne ma hnevalo, ked som nemohla s tym nieco spravit. Az neskor som pochopila, ze sa to proste neda...nemozem chciet pomoct vsetkym, lebo to nie je v mojich silach. A moju dobrotu zacali ludia vyuzivat.Hlavne teda v skole..vsetci si odo mna poziciavali poznamky, kazdy sa spoliehal nato, ze mu pomozem s ulohou, ze mu poradim na pisomke...a uz ma to zacalo neskutocne vsetko vycerpavat a tak som si povedala dost! A samozrejme som bola pre nich zrazu ta najhorsia...uz zabudli na to, ako som im pomahala. Ale povedala som si, ze zvysoka na nich kaslem...Odvtedy sa snazim naucit jednu jednoduchu vetu, ktora mi casto robi problem: povedat ludom NIE ! a ked oni to moje nie nedokazu pochopit, aj ked im to vysvetlim, tak je to uz ich problem. aj ked ma potom maju za tu najhorsiu. Lebo naozaj aj v mojom okoli bol kazdy zvyknuty, ze som ochotna pomoct a hned ma povazovali za zlu, ked som ich odmietla...Treba to vediet ludom povedat...aj v tvojom pripade, ked uz naozaj nevladzes pocuvat ich problemy, tak im vysvetli, ze si uz unavena, ze mas dost svojich problemov a nevies im poradit. Lebo ty nie si povinna pocuvat problemy inych...samozrejme, ze kazdemu dobre padne, ked sa moze vyrozpravat, ale nie to furt druhym vesat na nos a cakat, ze za nas vsetko niekto vyriesi.
slniecko987
prave si do bodky opisali aj moje pocity. no este musim dodat ze nevladzem uz ani do skoly. zajtra narocna skuska, mam posledny termin ak neratam rektorsky a ak ju neurobim mozem si rovno pobalit vsetkych pat sliviek a ukoncit to. skola je dost tazka, ale ked ju skoncim aspon mam istotu ze nieco budem robit (farmacia).
keby som sa aspon poriadne na nu ucila a nemala vycitky svedomia, ze som neurobila pre to maximum. nic si nepamatam, a takto potom mam ist na skusku..
okrem nej ma caka este dalsich 6skusok, tazke neviem si vobec prestavit ako to budem zvladat do augusta!
A co ti brani nieco zmenit,ak sa smiem spytat?
