už nevládzem chcem zomrieť, ale som strašne zbabelá odísť odtiaľto...v podstate mám všetko, čo chcem, tie najzákladnejšie veci,mám lásku, rodičov, ktorí ma milujú, bývanie, som výborná študentka... je mnoho ľudí, ktorí by si priali mať život aspoň trošku ako ja, ale ja nemám už pre čo žiť, jediné, čo ma tu drží, je môj priateľ, rodina, keby som nemala ich, tak už tu nie som....vlastne ja len tak prežívam,,len kvôli nim...ja neviem...asi by som sa mala už dať liečiť, lebo sú to strašne choré myšlienky, ktoré neovládam ja, ale ony ovládajú mňa...ja vlastne nechcem radu, len som to potrebovala niekomu napísať, myslite si o mne čo chcete aj to mi je jedno..
Viem, že smrť nie je riešenie, ale čo ak....
veronika_
severanka
veronika_: študuješ psychologiu? nesranduj... prečo si si vybrala taký odbor, keď máš takéto problémy? btw, nie je veľmi profesionalne hovoriť štýlom:"nebola som u psychiatra, ale i tak viem ako by to dopadlo"...nie nevieš ako by to dopadlo,a ty ako študent psychologie by si to mohla aj vedieť...
veronika_
nebola, ale aj tak viem ako by to dopadlo...preferujem psychológov a najviac ma štve to, že jedným z nich budem o pár rokov aj ja...úplne šialené..
severanka
veronika_: už si bola u psychiatra?
veronika_
no vidíš, tak ťa zrejme asi niečo teší, alebo si to vieš aspoň v hlave usporiadať, len ja som taká proste, že prv než začnem niečo robiť, tak myslím na to, že ako by sa to páčilo mame, čo ak niečo pobabrem, bude s tým niekto spokojný? aha asi mám strach zo zlyhania, okej, práve som zistila, že navštívim psychiatričku, ale zas skončím na antidepresívach, začnem byť závislá a zas sa to posere.. ja mám na všetko neviem či realistický, či pesimistický pohľad, nič nemá zmysel, to je asi podstata mojich sebadeštruktývnych pocitov
mimi54
dievča čo je s tebou?mala by si vyhladat odbornu pomoc...nerozumiem prečo takto uvažuješ ked mas vlastne všetko..si mlada, zdrav, maš rodinu, priatela...predstav si že su na svete ludia kt. si samy, nemaju nikoho ani praitela ani rodinu, a kolko ludi je chorych..maju rozne postihnutia..tak rečo ta tvoja beznadej...skus sa mat rada...aj svoje okolie..ved si predstav ako by si ich ranila...najdi si zaluby-šport, tanec, hudbu...čokolvek čo ta bavý a ži pre to---daj si ciele...najprv kratkodobe..ked ich splnis dlhodobe a snaž sa aby si ich dosiahla, aby si z toho mala radost...
severanka
veronika_: ja tiež nie somnejaká extra cieľavedomá,s om strašný flákač a podobne... ale že by som kvôli tomu chcela zomrieť...to nie...
veronika_
ja neviem čo chcem...nikdy pri ničom nezostanem, chýba mi motivácia, asi by som sa prirovnala k tým filmovým zombiem hehe
severanka
veronika_: tak začni žiť pre seba, pre svoje očakávania, pre to čo ty chceš...
veronika_
severanka,, písala som to, jednoducho nežijem pre seba, ale pre iných a pre ich očakávania a to určite zmysel môjho života nie je a občas mám pocit, že som strašne egoistická, keď myslím na vlastnú smrť
severanka
preboha, to sme kde dospeli, kňaz má riešiť nejaké depresie ? ? ?
