správanie zákazníkov

happi:-)

samozrejme chodili sme aj na skolenia, co sa tyka spravania sa k zakaznikovi, ale tie boli o nicom, pretoze nas sice naucili formulky, kt sme s usmevom mali podat nahnevanemu zakaznikovi, ale ak nam on odpovedal v style chod do p..e, nato nas uz nenaucili reagovat.
Co sa tyka kladov-nic moc, mna tam drzal nad vodou len kolektiv, poniektori zakaznici, kt boli fakt mili a dokazali ma aj rozosmiat.

happi:-)

ked som pracovala s ludmi a zazila prvy vystup, prve nadavky, neskutocne ma to nastvalo, ale zachovala som si chladnu hlavu. Nedala som sa vytocit, povedala som si, ze mna taky clovek urazit nemoze a je pod moju uroven bavit sa s nim. Niektore kolegyne to znasali dost tazko, nejedna zakazdym plakala.
Takato praca je neskutocne tazka, na psychiku, ludia mi velmi brali energiu a mala som pocit, ze na mna prenasaju vsetko negativne. Nebola som schopna ist tam, kde sa pohybovalo vacsie mnozstvo ludi a na nakupy, napr do hypermarketov, som chodila najskor po 22. hodine. Neznasala som jarmoky,trhy,aleboked ma niekto cudzi zastavil a chcel pomoct.
Teraz mam vsak klud, uz som mimo ludi, mimo nespokojnych, vybusnych zakaznikov.