Trapenie

neviem kedy presne sa to zacalo, ale dostala som sa do takeho stadia, ze sama so sebou uz nevladzem existovat. Moj pribeh je dlhy, tak ho opisem len v skratke. S poslednym priatelom som sa rozisla burlivo, ku koncu som ho doslova nenavidela, ostal mi dlzny celkom slusne prachy. Odvtedy sa neozval a na peniaze mozem pravdepodobne zabudnut, ani vyhrazky nepomohli. Ked som s nim este chodila, zacala som spavat s byvalym, s kt som bola 8 rokov, to trva doteraz, on ma frajerku. Nikto o tom nevie. Co sa tyka mojich dalsich vztahov, je to tak, ze ten, o kt mam zaujem ja,ma nechce a tych, kt maju zaujem o mna, nechcem ja. Vsetky moje kamaratky si pomaly zakladaju rodiny a usadzaju sa, nemaju cas zajst na kavu, drink ci niekam sa zabavit.
Trapim sa samotou a nielen takou, ze mi chyba laska, ale chybaju mi aj kamaratky. Moj zivot sa stal jednotvarny-skola, praca. Predtym sme vymetali festivaly, diskoteky, chodili sme na spolocne dovolenky, mohla som sa kedykolvek vykecat, teraz sa vykecavam tu a je mi z toho do placu