Interupcia ako prebieha?

tina ja sice nie som velmi za potraty, ale ked citam tvoj prispevok tak ta uplne chapem, nikdy som sice nemala taketo problemy v zivote ale asi by som rozmyslala tak isto ako ty...ale rozmyslaj aj nad tym, ze existuju hniezda zachrany,takze mas sancu dat dietatu zivot bez toho aby si sa on musela starat sama.a urobis stastnymi aj tych, ktori sami dieta mat nemozu..ale je to len a len na tebe..drzim palce

Ahojte dievcata.idem sa vam zdoverit co momentalne prezivam.Mam 32 rokov a idem na interupciu.deti nemam a doteraz som ziadny potrat nemala.Pred tym ako som zistila ,ze som tehotna ma priatel opustil.je zo zahranicia ,na sk som 2 mesiace,bez prace a penazi.byvam s mamou a sestrou.pred tyzdnom som zacala pracovat na polovicny uvezok.ked som povedala ex ze som v tom ,nechcel ani pocut o tom ze by mi pomohol max na interupciu.a vymaze ma zo svojho zivota ak si to necham.potom som zacala rozmyslat ze asi kolko budem dostavat prispevok.no bieda.mama a sestra splacaju hypoteky a pozicky za opravy domu.moja vyplata bieda tiez .nemozem sa spoliehat na ich pomoc.ja som vyrastala v neuplnej rodine ,vychovala ma mama a babka.v detsve som trpela nedostatkom material.veci a hambila som sa ze chodim ako zobrak a detska krutost je niekedy velmi bolestiva.a zaprisahala som sa,ze moje dieta nebude prechadzat tym cim som presla ja.myslim ze budem v buducnosti dobra mama,ale nie teraz.i ked si uvedomujem ze mam na to vek ,ale situaciu mizernu.viem ze svedomie ma bude trapit do konca zivota a za to pojdem do pekla,ale mozem mat dieta v takejto situacii?myslim,ze nie.mozno su moje argumenty pre niekoho nedostacujce ale vyzeriem si to sama.hladam a potrebujem podporu,nie som ziadne lahke dievca,ale chapte trapi ma to aj tak.dakujem za vase reakcie. tina.

Lucia 153

Viem, ze si budes teraz mysliet, ze si protirecim.. Ale pokial sa citis na to dietatko pripravena, a rodicia ta v tom podporuju, bojuj za to, co chces.. potrat je urcite hrozna vec, ktora bude mat neskutocny dopad na tvoju psychiku.. mala by si sa rozhodnut podla seba, nie podla priatela.. si mlada, urcite budes mat v zivote este krasny vztah, ktory ti bude stat za to... pretoze ten priatel ti za to nestoji, ak je ochotny sa s tebou pre dieta rozist.. musi si uvedomit, ze to je v prvom rade rozhodnutie matky, kedze je to zasah do jej tela.. tym padom to znie kruto, ale pokial tvojpriatel nestoji o vase dieta, nestoji ani o teba..

A halvne mas podporu ŕodivoc-vyhrala si! Ja by som u ych svojich podporu nenasla..

A co sa mojho priatela tyka.. tak tiez sme sa uz o dietati bavili, nie sme este pripraveni.. ale ak by som si dieta chcela nechat, respektoval by to a stral by sa on.. urcite by sme sa o tom vzajomne bavili, ale urcite by ma k nicomu nenutil..

Ahojte,

osobnu skusenost som s tymto problemom nemala.. preto nebudem sudit nikoho.. Podla mojho nazoru by sa mal clovek rozhodnut tak, ako sa na to citi, ci uz je pripraveny na dieta, alebo nie.. Ja mam 21, ale citim, ze dieta by som este nezvladla.. pouzivam antikoncepciu, ale ak by nahodou doslo k otehotneniu, urcite by som nad potratom minimalne uvazovala, hoci neviem, ci by som to zvladla psychicky.. Pretoze som toho isteho nazoru ako pisala Slobodna, ze je to ,, urcite mensi hriech ako priviest na svet dieta a nestarat sa on´´.

Moja mama bola na potrat 4 krat, pricom mam dalsich troch surodencov, comu sa uz hovori MAXIMALNA nezodpovednost! Ked sa mi narodil dalsi surodenec, mala som vtedy 7 rokov.. rodicia to prestali financne zvladat.. ich vztah sa rozpadaval.. a vsetko malo katastrofalne nasledky.. Kym ostatne deti santili po vonku, ja som uvazovala, preco som nemohla byt jednym z tych deti, ktore dali rodicia utratit! Priala som si radsej sa nenarodit, ako sa narodit takto... A nikdy by som nedopustila, aby moje dieta malo podobnu myslienku. Preto si myslim, ze nie je umenie dieta za kazdu cenu porodit, ale vediet ho aj vychovat..

Zas na druhej strane, mam kamaratky, ktore mali dieta v skorom veku, ale zas pri podpore rodicov dieda stastne vychovavaju...

kasli na chlapa,to male ti vynahradi vsetko co ti on nechce dat!a ked TI raz povie tvoje baby mamka si taka krasna a dobra ako rad ta vidim,to pocuvam kazdy den ked pridem z prace je to to najkrajsie co mozem pocut,ja dieta mam a vobec to nelutujem milujem ho viac ako cokolvek na svete. DRZIM PALCE!daj na maminu radu v konecnom dosledku mama ma vzdy pravdu

Pomoc pre ženy trpiace postabortívnym syndrómom:

bezplatná linka pomoci:
0800 12 00 24

www.alexisporadna.sk

Príbehy žien, ktoré podstúpili interupciu:
kniha s názvom: Kto uverí mi? Slovenské matky svedčia o potrate

Lilienocka,

skús si prečítať knižočku: Holly Francisová: Päť krokov na ceste k uzdraveniu z potratu. Je to malá brožúrka napísaná ženou, ktorá sama prešla potratom. Ponúka nádej, že aj po tejto skúsenosti má zmysel žiť ďalej.

Základom je prijatie toho, čo sa stalo, pre čo si sa rozhodla, nie zabudnutie na to. Priznanie si viny (ak si veriaca vyspovedanie), prijatie toho, čo si urobila. Odpusť sebe aj iným, ktorí akýmkoľvek spôsobom mohli ovplyvniť Tvoje rozhodnutie ísť na interupciu a Ty teraz voči nim cítiš hnev či odpor. Žena potrebuje oplakať svoje dieťa, ktorého už niet. Prijmi svoje dieťa, daj mu meno a odovzdaj ho Bohu. A vedz, že pri Bohu je Tvoje malé v tých najlepších rukách.

lucia153, poznám pár žien, ktoré podstúpili interupciu, a nechcem ťa strašiť, ale môžem ti len toľko povedať, že osud to každej svojim spôsobom vrátil...
podľa tvojho príspevku viem, že si citlivá a bola by z teba láskavá mamina ...
dieťa ti život nepokazí, môže ti ho skôr pokaziť nesprávne rozhodnutie... máš oporu vo svojej mamine, všetko zvládneš, želám ti veľa šťastia...

macka26 ...pekne si jej napisala...priatel jej za to nestoji ...ja som ties tehotna nasi pri mne stoja ...a priatel tak isto ..ak by chcel aby som isla na potrat tak bud pojdem necham ho ja ..aby som na neho zabudla ...alebo by som si nechala to malinke a ostanem sama s malim ...je to tazke ja viem ale ked mama pri nej stoji tak bude okik ...ja ma ties budem mat 18 a sme v tažkej finančnej situacii ale na potrat nemam odvahu ist ...tak ja neviem to je moj nazor :)vela stastia LUCIA153 porozmyslaj velmi dobre ...:)

pre luciu

tvoj priatel si nezasluzi tvoju lasku ani dietatko. vyzeras ako rozumna baba, nevadi ze si mlada, mas pomoc a podporu svojej mamy a to je, mozes mi verit velmi vela... ked na interupciu pojdes, s priatelom to tak ci tak skonci, ver mi, lebo ty nie si o potrate presvedcena, a on ta do neho nuti... takze mu to budes davat za vinu, okrem toho aj sebe a vas vztah to neunesie... nie si taka mlada aby si nemohla byt dobrou maminou....