Ahojte, neviem ci je to spravna forma ale potrebujem sa jednoducho vyrozpravat. O par dni odchadzam na jeden rok do zahranicia kvoli studiu. Budem navstevovat jazykovu skolu, byvat v hostovskej rodine, vo velkom meste. Z jednej strany sa na to velmi tesim, ale teraz pred odchodom ma coraz viac popada depka...je mi hrozne smutno ked si predstavim ze tu necham vsetko - rodinu, priatelov...a budem tam rok niekde sama. Stale ma trapi ake to tam bude, ci si najdem nejakych priatelov...a najmä ma trapi to ze po roku ked sa vratim tak tu na mna uz vsetci zabudnu...viem ze je to len paranoja pretoze tu mam fakt uzasnych kamaratov ktorych mam hrozne rada, a budeme si pisat...ale aj tak sa bojim, pretoze oni zaziju pocas roka vela vela akcii a podobne...a ja nikde nebudem a tak z toho intenzivneho kamaratstva vypadnem...Proste mam uplne nanic naladu :(
Rada si precitam vase skusenosti ak ste boli niekde takto v zahranici, potrebujem slova podpory...dakujem
Rok v zahranici
Vobec sa toho nemusis bat. Kamarati, ak su to naozaj kamarati, tak nimi ostanu aj nadalej ak by sa neviem co dialo.
Ja som tiez povodne odisla na rok do zahranicia a vyslo to tak ze som tu uz ostala a studujem tu.
Ono priatelov si najdes skor ci neskor vsade, takze sa nemusis bat ze budes sama. Ci uz sa spriatelis s niekym v skole, na kurze, v susedstve alebo aj na zastavke. Nikdy nevies.
Emca, dakujem ti si zlata, dufam ze mas s tym ze sa to dobre skonci :)
je uplne normalne, ze mas podobne pocity. :) u mna to bolo vzdy tak, ze ked som mala privelke ocakavania, pripadne sa prilis tesila..vacsinou to nedobre dopadlo. a tym padom, ak som sa prave netesila a mala podobne pocity, ako ty opisujes - tak vsetko dopadlo nad ocakavania :) takze vela zdaru, uvidis, ze vsetko dobre skonci :))))drzim palec
