...len mať sa rád

zdenika rozumiem ti . ja som na tom tak isto , neustale samu seba riesim ciaka som . nemam sebavedomie. hoci nemam dovod byt taka . nerobim nic zle ... jedine co vo mne je na 100% je moja hamblivost ... bojujem s nou uz roky. .. a neviem to nijako zmenit. hambim sa mojich spoluziakov s kt som uz 4 ty rok na strednej !!!!! vystupovat pred nimi a tak ........ ale preco? :(

Nemyslím si, že si odporná, skor si asi smutná a melancholická. To ale ľudí odrádza, lebo je to chytľavé a možno potom majú pocit, že tá pochmúrnosť prejde aj na nich. Optimista vidí pohár poloplný a pesimista poloprázdny. Skús sa pozerať na svet radostnejšie aj keď ti v živote nie je do spevu, veď to vždy nie je nikomu. Tiež dobre viem, že ľudia vedia zneužiť ochotu a úsmev iných, ale s tým musíš v živote počítať. Hlavne netúž po tom, aby ťa milovali a obdivovali všetci, vieš ako sa hovorí:" Ešte sa nenarodil ten, aby sa ľúbil všem!!!"
Stačí ak máš zopár kamarátov, na ktorých sa možeš obrátiť. Nezáleží na kvantite, ale na kvalite. Hlavne sa neuzatváraj do seba a hľadaj na sebe aj na druhých viac to kladné ako to záporné.
Prajem ti veselú myseľ, veď máš život pred sebou. Skús sa stále niečim činorodým zaoberať, hlavne čo ťa baví a prináša radosť. Práca a činnosť vobec ako taká, zaháňajú zbytočné depresívne myšlienky. Budem na teba myslieť.

Z toho čo som napísala to vyznieva, ako keby ma nechceli známi poznať preto, že som odporná, ale nie je to tak. Snažím sa byť milá, ale aj tak sa to stáva

Mám 29, a stále mám pocit, že nemám cenu, či som milá, alebo nie. Strašne má tá bezcennosť zožiera zvnútra ako nejaká kyselina. Keď som napr. milá, a keď to niekto zneužije, tak sa obrním a je zo
mňa opak. Aká teda mám byť? Normálne sa mi občas stáva, že ľudia, ktorí ma poznajú sa robia, že ma nevidia. Myslím známych a pod. Nie kamarátov. Vyznieva to ako banalita, ale mňa to privádza do depky... Mám trochu aj strach z ľudí, určite aj soc. fóbiu. Preto potrebujem pocit, že mám cenu, a to hlavne kvôli sebe. Pochybnosti o sebe sú na každodennom poriadku. Potrebujem pomoc. Nejaké tréningy na podporu sebavedomia a sebaúcty, hlavne niečo čo mi pomôže...

Ahoj!
Nepíšeš svoj vek, ani aké máš problémy a prečo ťa ľudia veľmi nemusia. Poviem ti príklad: Keď pozrie pes do zrkadla uvidí tam tiež psa. Zašteká, tak aj ten obraz v zrkadle zašteká. No a potom štekajú proti sebe stále viac a viac. Keby sa psík dokázal zasmiať aj ten jeho obraz v zrkadle by sa zasmial a nikto by neštekal. Dúfam, že chápeš, čo tým chcem povedať. Skús sa milo a príjemne správať k iným a možno postupne aj obraz v ľuďoch oproti tebe sa bude tak správať. Nečakaj, že to musia spraviť prví akurát tí ostatní. Na svete je krásne, len sa uč tešiť z maličkostí. Počúvaj peknú hud-bu,pozeraj krásu dokonalosti v prírode. Mnoho postihnutých a chorých ľudí sa dokáže tešiť zo života a dovod na radosť je, že sa ráno zobudili. Učme sa od nich a čerpajme od nich silu, lebo oni len slabí vyzerajú. Určite máš aj ty dovod na radosť, veď nie každý deň svieti slniečko, ale ani každý deň neprší a nie sú fujavice. AK.