mam kolegu, ku ktoremu som sa spravala velmi nepekne, az neskor mi doslo, ze mozno za svoje spravanie sa vobec nemoze,
ma zvlastne sposoby vyjadrovania sa, perfektne si pamata cisla a datumy, ma velmi silny zmysel pre detail, ale unikaju mu kvoli detailom podstane suvislosti, napriklad, ak dostane oznam z personalneho oddelenia, nezaujima ho obsah spravy, ale detailne ho zaujima, kto tu spravu posiela, mnohe veci robi mechanicky, ale bez suvislosti, ma zodpovednu pracovnu poziciu, ale pracu neodvadza logicky, musim mu presne vymenovat ulohy, ktore ma spravit a aj ako, presny a jasny postup, tiez, komu ma zavolat a co ma presne povedat, pritom, ja s jeho pracovnou naplnou nemam nic spolocne,
na jednej strane je bystry, ale na druhej strane nedokaze sam vypisat cas prichodu a odchodu, ustavicne ma s tym problem, nesedia mu cisla, hned znervozneje, a dokaze cely den prepisovat cas prichodu a odchodu, az kym tym neprasti a odide domov,
obcas pri pracovnej konverzacii pri sefom zadanej otazke sa spyta, co je na obed, a ci je to dobre, sef este nechape, malo je snim v kontakte,
tak ako sa mam k nemu spravat ja? robotu nerobi logicky, iba mechanicky, a ja nie som jeho matka, aby som ho kontrolovala, alebo aby som mu pridelovala ulohy, aby len tak nesedel, a necumel do blba,
a nechcem mu ublizit, ak by prisiel o pracu, psychicky by to neuniesol, tak co s nim?
btw: tiahne mu na 40 rokov
ako sa mam ku nemu spravat? Dava mi nezmyselne otazky, asi na urovni 5 rocneho dietata, netusim, co ho vobec zaujima, pretoze dokaze rozpravat iba o sporte, ktory velmi rad sleduje v telke,
obcas je duchom nepritomny,
a mne je ho luto, pretoze az zisti sefstvo, ako pracuje, urcite ho vyhodia,
no ja ale nechcem za neho zodpovedat, ani ujeho pracu robit, on je za nu plateny, ale neda mi pozer
