Mam 27 rokov, som studentka so zameranim na vytvarnu tvorbu, popri skole si privyrabam.
V stastnom roku 2007 som sa vydala za milovaneho muza, po troch rokoch chodenia. Vlastne s osudovym muzom som sa stretla v mojom prvom rocniku na vysokej skole a jeho poslednom (tiez vytvarnik). Spoznali sme sa na tradicnej predvianocnej akcii, bolo to velmi spontanne zoznamenie, laska na prvy pohlad, obaja sme silne vibrovali. Uz par dni po zoznameni sa ma tuzobne spytal, ci si ho vezmem za manzela. Automaticky som suhlasila, nikdy v zivote som nebola v nieco tak rozhodne presvedcena. Samozrejme okolnosti este nezicili tomu, aby sme sa so sobasom nejako ponahlali. Po roku stastneho chodenia ma na 2.den vianocny prekvapil krasnym snubnym prstienkom, pomerne nakladnym, aj mojich rodicov uctivo poziadal o dcerinu ruku. Ako z rozpravky. Nebolo to vzdy idealne ruzove, paralelne s krasnymi chvilami sme spoznavali aj svoje skryte negativa, ktore pri nasej citlivej temperamentnosti v skratovu chvilu rychlo vyplavali na povrch. Ale boli to negativa zanedbatelne, vedeli sme, ze silne partnerstvo a dovera sa buduju postupne, obaja sme svorne bojovali za nas vztah, prognozy boli priaznive. Napokon sa k sobasu pomaly schylovalo, povedali sme si ze v lete snad by bolo najlepsie, padlo to na stastny rok`07. Avsak nemali sme samostatne byvanie. Naliehavo som partnera ziadala, nech si prenajmeme byt, ci vezmeme vyhodnu mladomanzelsku pozicku v banke, ved on bol zamestnany, ja som si tiez privyrobila. Tieto varianty razne zamietol, do rizik vstupit nechcel. O.k. Vravel o garsonke, resp. byte svojich rodicov, kde napokon vyrastal, aj my sme sa pocas chodenia stretali, ...ze bol kedysi rozdeleny na 2 samostatne bytove jednotky (potom spojene do jednej). Ja som hned razne odmietla tento variant, tusila som zlo, nakolko za stenou by mali byt jeho rodicia. Avsak, jedneho dna mi muz cely stastny oznamil, ze jeho rodicia sa uz postarali o predelenie na 2 byty. Uz mame k dispozicii samostatnu garsonku, ostala som zarazena ...ale, co som mala robit, milovala som ho, prijala som to, no, za podmienky, ze ked sa naskytne 1.prilezitost samostat.byvania, odideme odtial. Suhlasil! Uz pred svadbou (cca.4 mes.)sme zacali ta byvat, moje skore obavy sa len potvrdili. Svokrovci ma diplomaticky napominali, s usmevom, ze co mam ako robit a ako sa mam o ich syna starat, co on potrebuje. Par tyzdnov pred svadbou som poziadala partnera o dalsi presun terminu svadby, koli tymto aspektom. Zarazila ma jeho reakcia,v momente sa zmenil na chladneho bezcitneho sadistu a odpovedal jasne: ja uz s tebou nebudem zit \"na divoko\", ked ma nechces teraz, zbal si svoje handry a vypadni odtialto, (nadavky,) chodit s tebou uz nechcem! Rozplakala som sa, zmenil sa na uuuplne inu osobu, vobec nemal sucit, sacal do mna, sli sme spat. Po vyplakanej chladnej noci som mu povedala \"ano\", nechcela som ho stratit, bola som citovo zavisla od neho ...zrazu ma dojaty objal a polaskal. Podotykam, vedel byt ku mne nadmieru nezny, tym si ma snad ziskal. Nuz, vzali sme sa, nastahovali k svokrovcom. Symptomy sa samozrejme zosilnovali, prisiel nejaky manzelsky problem, nebol ho ochotny so mnou riesit. Len ma pobozkal, usmial sa, ze je stastny, mala by som byt aj ja, inak je to problem mojej psychiky. Vraj rozmyslam nad vecami detailne. Jeho matka mi nebola ochotna zverit ulohy, ktore dovtedy robila zanho, vravela, ze este nie som pripravena, samozrejme s usmevom. Manzel mal u rodicov svojho psa, chodieval ho vencit, len sa tam nejako dlho zdrziaval, ale nikdy mi nic nepovedal, o com sa tam bavili. Ale, citila som svoje. Mimochodom, rad holdoval alkoholu, aj ked nepil kazdy den, ale ked sa k nemu dostal, nepoznal dno, spolocensky sa ztrapnil a domov tahal serpentiny. Casom zacal porusovat casove dohody, klamal, vraj, aby som netrpela. Zial, nemali sme spolocnu uz ziadnu temu, celkom sme si protirecili, alebo sa bavili len o blbostiach, ved vazne problemy riesil s rodicmi, aj ked to predo mnou tajil. Pri mne si akurat vecer pozrel TV, najedol sa, vyspal sa. Keby som nebola kazdy den zamestnana inymi cinnostami nez domacnostou s nim, zblaznim sa. Doslova ma to prostredie vyvrhovalo, stahovanie odtial v nedohladne, bola som co najviac zavalena pracou a prec z domu. Obcas som pracovala aj po nociach kvoli uzavretym terminom, aj to mu zacalo strasne vadit, vravieval suhlasne so svojou matkou, ze koli mojmu choremu rezimu budeme mat chore deti. Ha, a on, ze je tuhy fajciar a pije bezodna? to je fakt fer. Svokra, s dvoma vysoko- skolskymi titulmi, bola 15 rokov v domacnosti, neofici.nezamestnana, lebo si platila zivnostnenske pohladavky kvoli dochodku, nerada chodievala von, do spolocnosti, zila len pre manzela, rodinu. Moj manzel je tiez uzavretejsia povaha, najlepsie sa citi doma, veri v svoju krv, rodinu. Vlastne vsetky dovtedajsie jeho problemy zanho vyriesili rodicia a on ostal cisty ako lalia. Mne vravieval, ze v zivote nikomu nic zle nespravil, absurdne. Raz porusil nasu dohodu, sam urcil cas, kedy pride domov, este volal uz ide, napokon dorazil az o 4.30 rano, ale to uz bol mnou vymknuty, nasledne som odtial definitivne odisla s par nutnostami. Po mojich rodicoch ostal volny byt, inak cakal na mna a mnazela uz 5 mesiacov len tak nasucho, lenze manzel potreboval podla svokry aklimatizacne obdobie ...nuz, povedala som si, dost, idem ja odtial, kaslem na vas, nebudem ja 5.koleso na voze. Po odchode som manzela vyzyvala tisicimi sposobmi k rieseniu nasej manzelskej krizy, nasho problemu. Tiez som ho ziadala, aby ma v zmene byvania nasledoval. Tvaril sa vsak nadalej, ze problem je vo mne, lebo som odisla z nasho domova, ze iny problem nie je, ignoroval moje vyzvy. Mesiac som ho prosila, nebol ochotny. Chcela som si prestahovat osobne veci z gars., napisala som mu vopred list, dufala som, ze sa prida, v den D ma cakal sok: pri mojom stahovani nebol osobne pritomny, zastupili ho rodicia, moje osobne veci porozkladali na verejne schody, pobalene v odpadkovych sackoch. Zamok od gars.vymenenili tiez, kluce som musela odovzdat svokre. Pred par tyzdnami ma prostrednictvom tretej osoby poziadal o urgentny rozvod. Chcel sa dohodnut \"fifty/fifty\", aby sme sli do toho obaja suhlasne. Uz predtym som mala intuiciu, zohnala som si pravneho zastupcu, ten jemu a jeho rodine povedal, ze rychly rozvod razne odmietam, pretoze nie je na dovod (skor ja bych mohla dovody: raz mi dal silnu pästovku do hlavy, slo sa na neurologiu, klamala som, ze som si to sposobila sama, lutoval toho; niekolkokrat ma oplul a pod.).
Teraz viem velmi jasne, ze uz s nim dalej nechcem zit, ale chcem satisfakciu, chcem spravodlivy sud!!!
Som rada, ze aspon dieta sme nestihli.
Prečo ma žiadal o ruku???
Darika, píšeš to čo cítim :) len, už by som nerada skočila na slepo do ďalšieho vážneho vzťahu. Myslím, že ani nehrozí, aby som spravila tú istú chybu znova, budem ostražitá a sledujúca svoje pocity z toho druhého. Zatiaľ však nemám v okolí niekoho kto by ma zaujal, resp. priťahoval ma :) počkám si.
Inak, v skutočnosti tú svoju nenávisť viac opisujem, než prežívam, rada komunikujem otvorene, bez obalu. Určite som ale nad vecou, veci sa začínajú vcelku upratovať a fakt už je treba myslieť na príjemnejšie a dôležitejšie veci. Inak, táto kvázi sloboda je vcelku príjemný status. Avšak aj nežnosti chýbajú.
Je mi veľmi ľúto, že ty to s mužmi nemáš ľahké, avšak si myslím, že nie je jediný muž na svete, ktorý by dokázal ženu dostatočne naplniť, ženy su vždy o čosi dopredu, než ich partnery, len ma mrzí, že ešte mnoho žien je popritom aj v úzadí. Určite sú aj skvelí chlapi, poznala som ich už pomerne dosť, len buď som bola zadaná ja (nedokážem zahýbať), alebo ten dotyčný mal partnerku, proste "friends", s niektorými sa stretáme dodnes. Kamaráti sú veľmi pekný darček od života, veľakrát nám pomôžu udržať sa nad vodou. Mám teraz taký kruh priateľov okolo seba, ktorých poznám už nikeoľko rokov, ale doposiaľ som im bola studňou ja, dnes mi oni dodávajú silu. Toto je jedna z tých pozitívnych myšlienok :)
Anadika,ty by si mala teraz rychlo niekoho stretnut.V tebe je teraz velka nenavist.Ja sa ti ani necudujem,ale,keby si mala ine myslienky,zamerane na niekoho ineho,aj ta nenavist by zacala pomalicky opadavat.Uz by to nebolo pre teba take dolezite.A nevadi,ze si este nie rozvedena.Ste uz oddeleni.Nesmies sa ale zamyslat nad tym,ze chlapi su rovnaki,vsetckym ide o jedno...Nie je to tak.Ja nemam vela dobrych skusenosti s chlapmi vo svojom zivote,ale poznam aj o vela vela horsich pripadov.
Darika, som rada, že tým máš inú lepšiu skúsenosť s manželstvom. Nuž, tie motýliky odídu po istom z každého vzťahu, to je automatika, avšak vtedy dostávajú partnery príležitosť upevniť svoj vzťah v iných základoch. Láska je vášeň a časom rozum. Utopicky som dúfala, že s manželom, aj keď to už nebude ako na začiatku, tak aspoň vybudujeme pevné základy pre potencionálnu rodinku. Chcela som už aj dieťatko, postupujem tak nejako logicky, tento rok ukončujem svoje vysokoškolské štúdium. Napokon, ešte že s ním som ho nepočala. Vlastne, až po odchode zo spoločnej domácnosti, po dvoch mesiacoch odlúčenia vidím čoraz jasnejšie kontúry vzťahu v ktorom som sním žila.
Ja myslím, že môj manžel je rozhodnutý o tom, že som už preňho do života nepohodlná. Nie som žiaľ ako jeho mater, ktorá ho ospevuje do nebies a svojmu manželovi odpustila doposiaľ také veci: pijatika normálna to vec, ešte ho aj uloží do postieľky; je profesor, tak robil žúrky s mladými kočkami v kabinete, opitý ich ošahával na ohanbí a pod., keď mali sukne, parádička. Ale, nevadí, hlavne, že mater má svoju svätú rodinku a venuje sa jej naplno každý deň. Má dve výšky, je inžinierka, akad.sochárka, 15 rokov nepracuje vo svojom obore, lebo sa jej nechce, bodka. Stará sa o svoju rodinku, akoby by to bolo jej povolanie. Už sa ani nedivím takto keď píše, že prečo je môj manžel taký zdegenerovaný. Pred svadbou sme nezdieľali spoločnú domácnosť, tak som potom vošla do rizika, ktoré teraz ukázalo svoju pravú tvár.
Tak to si nie prva ani posledna,ktora to vyslovila.Naco som sa vydavala?Ja som si to tiez vela krat povedala,ale...vlastne si nemam naco stazovat.Len clovek uz po rokoch chce zazit zase tie motyliky,ten pocit,ked sa tesis na rande,to chvenie ruk.Ja si niekedy myslim,ze je to strasne nespravodlive,ze sa to moze zazit len pred manzelstvom.Aj ked,nehovorim,ze by som manzela vymenila,asi by som lepsie nenasla,ale...Anadika,teba este stale caka vela pekneho.Mas to este pred sebou.A preto bud rada,ze ste nestihli deti.To by bolo uz trapenie aj za tie nevinne tvare.Takto si tym prejdes a vyjdes zo vztycenou hlavou.
Darika, práve to, aby dosiahol svoje mu v žiadnom prípade nedovolím a aj keby mi nadával neviem do čoho, tak mám na hááku! Inak, on debilko sa skôr bojí, že naňho na súde vybalím tie veci o ktorých sám dobre vie, na mňa on žiaľ nič nemá, iba keď, že som niekedy zúfalo plakávala, aj tak vtedy utekal za humná. Výbornú podporu mi poskytoval. Jáj, načo som sa ja vydávala :) prečo som ho nekopla do riti už počas chodenia, prečo som sa nechala vždy uchlácholiť, ach, dobudúcna sa chlapovi už natoľko neodovzdám, žiadnemu. Láska je skorá nenávisť!
Vidis Anadika,najlepsie ist na prislusne miesto a tam najlepsie poradia povedia.On ta chcel len strasit a robi mu dobre drzat ta v nevedomosti.Poznam taky pripad.Nakoniec,ked doslo na lamanie chleba,tak on vraj len srandoval,ale nemoze bez nej zit.A ked ich rozviedli,tak este na sude ju nazval vsetkymi nazvami od kur.y po pi.u...Nemaju radi,ked nedosiahnu svoje a vtedy zacnu stekat.
Ďakujem Darika za podporu.
Nuž bola som dnes na prślušnom okresnom súde, osobne v kancelárii u jednej dámy a tá mi oznámila, že žiadna žiadosť nie je evidovaná. Pre istotu som si zavolala ešte na súd, kde mám ja prihlásené trvalé bydlisko, nakoľko som garzónku za to nepovažovala, ani tam nebola podaná žiadosť. Na prvom súde mi však poradili, bola tam aj zhodou-okolností jedna prokurátorka, že v mojom prípade, ak chcem spravodlivosť neodporúča mi dávať žiadosť na rozvod, najlepšie by bolo počkať naňho. Súd to pekne prešetrí, aj keby sa to malo ťahať do halelujah. Ešte chlapec bude mať nie také problémy, lebo môžem naňho podať žaloby za jeho zopár jednaní. Nečaká ho nič dobré. Len dúfam, že v takomto stagnačnom stave to nezostane aj zopár rokov. Bojí sa.
Anadika.Uz som isla spat,ale ked budes vediet nieco nove,ozvi sa.Ja som nejak zvedava,ako to s tebou pojde dalej.Moc drzim palce.Budem na teba mysliet.Pa pa
Inak ďakujem za radu, že ma to skôr nenapadlo, zajtra skočím na príslušný súd sa poinformovať o prípadnej žiadosti na rozvod. Dobrú noc.
