Ranné nevoľnosti a veľký strach zo všetkého

Mam 21 a uz asi pol roka ma trapia zdravotne problemy, zacalo to zvracanim, neskor silny tlak na hrudniku, nauzee, bolest zaludka a teraz sa k tomu pridali ranne nevolnosti a STRACH..samozrejme bola som u doktora krory po gastre mi zistil celiakiu march 1!zacala som uzivat bezlepkovu dietu. No aj tak sa citim nevolne, rano mam strach ist do prace, vecer mam strach ist von s priatelmi, mam strach byt v cudzej miestnosti a spolocnosti, a to len preto ze mam strach-co ak odpadnem? Co ak ma to chyti a zase mi bude zle. Sama si to zacinam namyslat a mozno tym padom vsetko aj privolavat. O mesiac mam ict na vysoku a uz teraz mam strach byt tam sama a bez pomoci.

Otázka

Ranné nevoľnosti a veľký strach zo všetkého

Odpoveď

Medzi vašou otázkou a odpoveďou uplynul už (bohužiaľ) dosť dlhý čas a vy ste pravdepodobne aj na vysokej škole. Predpokladám, že na sebe usilovne pracujete a možno ste vyhľadali aj pomoc odborníka. Zdravotné ťažkosti, ktoré popisujete, ste dúfam, pomocou diéty či liekov úspešne zvládli. To, čo vám komplikovalo život bol strach. Strach z toho, že vám bude zle, obávate sa situácie, ktorú popisujete ako: "čo ak odpadnem"? Žijeme v dobe, o ktorej by sme mohli povedať, že jej každodennou súčasťou je aj strach. V každom vekovom období má inú kvalitu. Najskôr sa bojíme ako deti (škôlka, škola, zlé známky, reakcia rodičov), neskôr ako dospievajúci (či si niekoho nájdem, či sa dostanem na školu,) začíname mať strach o svojich rodičov (či budú zdraví.., potom sa bojíme o svoje deti... Tak nejako vyzerá každodenný strach mnohých ľudí. Každý ho však spracúva ináč. Aj keď je našou súčasťou, pravdepodobne sa ním nezaoberáme. Nemáme na to čas. Ale ani chuť. Vytláčame ho zo svojej mysle, nezaoberáme sa ním. Je to náš obranný mechanizmus. To je to, čo musíte urobiť aj vy. Nezaoberajte sa svojim strachom, pokúste sa nemyslieť v duchu čo ak odpadnem? Je niekoľko postupov, ktorými sa dá zvládnuť takéto myslenie. Najjednoduchšie je presmerovanie myslenia - teda myslieť na niečo príjemné, prípadne niečo, čo musíte v krátkej dobe vykonať a tak ďalej. Položte si otázku - prečo by som mala odpadnúť? Urobte si dôkladnú zdravotnú prehliadku - výsledok vám pomôže aby ste si mohli veriť! Vo vašom liste čítam aj to, že :\"sama si to začínam namýšľať a možno tým pádom aj privolávať\"! Presne. Tým, že na to takto myslíte, si to môžete privolávať. Ako keď programujete počítač! Vyhodí vám to, čo doňho dáte. Preprogramujte sa. A ak ste už na výške a bývate na internáte mali by ste vedieť, že prvé dni či týždne sú náročné pre všetkých - ste v novom prostredí, musíte sa prispôsobiť novým podmienkam školy, internátu, nepoznáte svojich kolegov. Ale to sa po čase zmení. Len sa neuzatvárajte. Choďte medzi kolegov, ľahšie zvládnete začiatky na VŠ. A okrem štúdia nezabúdajte ani na zábavu. Odporúčam riadiť sa heslom - nežiť pri učení ale učiť sa pri živote.