Škvrnitý týfus
Škvrnitý týfus známy aj ako Thyphus exanthematicus, epidemický škvrnitý týfus, klasický škvrnitý týfus, alebo Brillova-Zinsserova choroba.
Škvrnitý týfus je infekčné ochorenie, ktoré vyvolávajú mikroorganizmy riketsie, konkrétne druh Rickettsia prowazeki. Prírodným rezervoárom je človek a prenášačom je voš šatová, blchy a roztoče. Ochorenie sa vyskytuje celosvetovo najmä v trópoch a subtrópoch (hlavne pobrežné oblasti, prístavy, skladiská).
Príznaky škvrnitého týfusu
- ochorenie začína nešpecifickými symptómami, za 2-3 dni sa objaví vysoká horúčka, ktorá môže dosiahnuť až 40 °C a môže pretrvávať cca 8 – 14 dní
- silné bolesti hlavy a končatín
- triaška, zimnica, silné bolesti svalov
- typické jemne škvrnité vyrážky, ktoré sú najskôr ružové, neskôr dochádza k ich stmavnutiu a majú hemoragický charakter, začínajú sa tvoriť najprv na hrudníku asi 4 až 5 dní potom, čo sa objaví horúčka, a šíria sa ďalej na trup a končatiny
- citlivosť na svetlo a v niektorých prípadoch aj delírium, klesajúci tlak krvi, splenomegália, renálne zlyhanie, či gangréna akrálnych častí
- bakteriálna infekcia môže spôsobiť rôzne komplikácie vrátane zápalu mozgu, kedy sú pozorované omámenie a stavy zmätenosti, príležitostne aj hluchota alebo tinitus (hučanie v ušiach)
- známe sú tiež prípady postihnutia svalu srdca, ktoré môžu spôsobovať smrť
Príčiny vzniku škvrnitého týfusu
Ako už bolo spomenuté toto ochorenie spôsobené Riketsiou, prenáša najmä voš šatová. Riketsie sa pomnožujú v čreve vši, prechádzajú do trusu a preniknú do organizmu pri uhryznutí alebo cez exkoriácie – škrabance, miesta po vpichu, je možné sa nakaziť aj vdýchnutím prachu s týmto trusom. V kapilárach človeka potom spôsobujú vznik drobných trombov s ischémiou. Inkubačná doba trvá 10 – 14 dní. Epidémie škvrnitého týfusu sú spojené so zlými hygienickými a stiesnenými podmienkami, typickými pre obdobie počas alebo po skončení vojen alebo prírodných katastrof.
Diagnostika škvrnitého týfusu
Diagnostika sa opiera o klinický obraz, prítomnosť protilátok v krvi a samozrejme o epidemiologickú situáciu. Prítomnosť protilátok v krvi sa stanovuje sérologicky - Weilovou-Felixovou reakciou, reakciou väzby komplementom alebo prostredníctvom imunofluorescenčného testu je možné ochorenie dokázať. Ak sú včas nasadené antibiotiká, môže byť stanovenie diagnózy sťažené v dôsledku spomalenej odpovede na protilátky.
Liečba a prevencia škvrnitého týfusu
Liečba ochorenia je antibiotická, užívame antibiotiká ako tetracyklíny či chloramfenikol. Je potrebné sledovať celkový stav pacienta a niekedy je potrebný pre stabilizáciu príjem intravenóznych roztokov a kyslík.
Po prekonaní choroby človek získava obranyschopnosť, ale ochorenie často perzistuje latentne v človeku a neskôr pri oslabení imunity, či podvýžive prepukne opäť, vtedy sa označuje ako Brill-Zinsserova choroba, ktorá má miernejší priebeh a kožné vyrážky môžu dokonca aj chýbať.
Úmrtnosť pacientov neliečených antibiotikami sa pohybuje od 10 do 50 % a môže nadobudnúť katastrofické epidemické rozmery. V prípade liečby antibiotikami sa úmrtnosť blíži k nule. Očkovaním a dodržiavaním základných hygienických opatrení sa infekcii dá predchádzať.
Literatúra
