Riziko rakoviny u pracovníkov s celulózou

Prečítajte si odbornejší článok o objektivizácii rizika mutagenity u exponovaných pracovníkov v závode na výrobu celulózy, priamym skupinovým testom stanovením frekvencie chromozómových aberácií v lymfocytoch periférnej krvi.

Pre objektivizáciu vplyvu pracovného prostredia na riziko vzniku nádorových ochorení u exponovaných pracovníkov, sme rozšírili preventívne vyšetrenia u 27 vybraných exponovaných pracovníkov závodu na výrobu celulózy o cytogenetickú analýzu ľudských periférnych lymfocytov.

Úvod

Kohortová štúdia realizovaná v Škandinávii a Taliansku zistila, že frekvencia štrukturálnych chromozómových aberácií v periférnych lymfocytoch (lymfocyt - druh bielych krviniek; miazgová bunka) naznačuje zvýšené riziko vzniku rakoviny.

K pilotnej štúdii z pracovného prostredia celulózového závodu sme sa rozhodli nakoľko v priebehu rokov 2004 - 2005 bolo prešetrované podozrenie na profesionálne poškodenie zdravia s diagnózou rakovina cavi nasi et. Sinus paranasales 1. dx. (undiffer sinonasal) CHET, RAT, Rhinitomiam lateralis 1.dx. u zamestnanca celulózového závodu, ktorý pracoval 29 rokov v celulózovom závode, tento prípad bol už druhý v priebehu krátkej doby.

Pred ochorením pracovník závodu pracoval na rozličných pracoviskách tohto závodu a to: najdlhšie (10 rokov 4-5 hodín za zmenu) pracoval pri rotačnej peci, kde bol vystavený pôsobeniu hydroxidu sodného a prachu z nehaseného vápna. Hydroxid sodný silne dráždi sliznicu nosnej dutiny, k tvorbe vredov s možnosťou perforácie nosnej prepážky. Prach z nehaseného vápna (oxid vápenatý) dráždi sliznicu dýchacích ciest a expozícia taktiež môže viesť k perforácii nosnej prepážky. Ani jedna z uvedených chemických škodlivín však nemá karcinogénny účinok a tak sme hľadali ďalej.

Pre objektívne posúdenie profesionality ochorenia boli odobraté vzorky ovzdušia aj na pracovisku Varňa, kde pracoval 2 roky. Na varni sa varia bukové štiepky na celulózu. Napriek tomu, že sa jedná o mokrý proces, NPHV prachu z bukového dreva bola prekročená. Prach z tvrdého dreva je v zmysle NV č. 46/2002 Z.z. „o ochrane zdravia pri práci s karcinogénnymi a mutagénnymi látkami“ zaradený do kategórie 1 - dokázaný karcinogén pre ľudí.

Ďalším šetrením sa zistilo, že postihnutý 4 roky pracoval na regeneračnom kotle ako operátor regeneračného kotla – pomocný kurič. Tu bol vystavený profesionálnemu riziku dvoch karcinogénov zo spaľovacieho procesu, a to sadziam a formaldehydu. Vykonané merania prašnosti v pracovnom ovzduší na regeneračnom kotle potvrdili, že NPHV pre sadze 2mg/m3 je vysoko prekročená. Namerané hodnoty sa pohybovali od 8,62 mg/m3 do 11,712 mg/m3. Prach bol posudzovaný ako pevný aerosól s možným fibrogénnym účinkom.

Namerané koncentrácie formaldehydu v pracovnom ovzduší regeneračného kotla sa pohybovali od 0,0272mg/m3 do 0,1032mg/m3, pričom NPHV pre formaldehyd je 0,372mg/m3. Táto síce počas merania nebola prekročená, no brali sme do úvahy, že postihnutý na regeneračnom kotle pracoval ešte predtým, ako tu boli vykonané účinné technické opatrenia na zníženie koncentrácie škodlivín. (Otvorená nádrž, v ktorej sa chladil roztavený čierny lúh (1200°C) sa prikryla plechom.)

Ochorenie bolo v roku 2005 uznané za chorobu z povolania. Regeneračný kotol bol rozhodnutím orgánu na ochranu zdravia vyhlásený za pracovisko s rizikom chemickej karcinogenity. Pretože na pracovisku varňa išlo za posledné 2 roky o druhé onkologické ochorenie, po jednaniach kompetentných pracovníkov závodu a zdravotníckych zariadení sme urobili túto štúdiu ku objektivizácii rizika mutagenity u pracovníkov exponovaných vplyvu karcinogénov vyskytujúcich sa na prevádzkach celulózového závodu.

Materiály a metódy

V súbore vyšetrených bolo 27 zamestnancov z pracovísk varňa, regeneračný kotol a rotačná pec. Do súboru boli zahrnuté len zdravé osoby, ktoré najmenej 3 mesiace pred vyšetrením neabsolvovali röntgenové vyšetrenie, ani nebrali antibiotiká. Objektivizácia mutagenity bola vykonaná priamym skupinovým testom stanovením frekvencie chromozónových aberácií v lymfocytoch periférnej krvi (CALPL).

Výsledky

Priemerné percento aberantných buniek exponovaného súboru bolo 1,33%. Pri porovnaní priemerného percenta AB.B. 1,33 exponovaného súboru s aktuálnou kontrolnou skupinou, ktorej priemerné percento AB.B bolo 0,41 sme zistili štatisticky významný rozdiel. Napriek tomuto štatistickému výsledkom celkové priemerné percento aberácií neprekračovalo hodnotu 2%, čo sa interpretuje pri skupinovom hodnotení ako hodnota, ktorá je zhodná so spontánnou úrovňou frekvencií aberantných buniek u bežnej populácie. Zistené priemerné percento aberantných buniek svedčí o biologicky neefektívnej expozícii genotoxickým látkam, ľudským organizmom ešte tolerovanej.

Frekvencia aberantných buniek u bežnej, profesionálne neexponovanej populácie vo veku od 20 do 59 rokov je podľa Národného referenčného centra pre hodnotenie neskorých účinkov chemických látok metódami genetickej toxikológie v Bratislave 1,22% V porovnaní s touto profesionálne neexponovanou kontrolnou skupinou nebol zistený štatisticky významný rozdiel na žiadnej hladine významnosti u hodnotenej skupiny.

Diskusia

Pri podrobnej analýze výsledkov sme zistili zaujímavé skutočnosti. Z 27 vyšetrených pracovníkov, piati mali podiel aberantných buniek vyšší ako 2%. Štyria z nich pracujú na rotačnej peci, v tej istej profesii ako pracoval postihnutý 10 rokov. Pritom pri šetrení podozrenia bolo práve toto pracovisko vylúčené ako prvé, pretože oxid vápenatý ani hydroxid sodný nemajú karcinogénny ani mutagénny účinok.

Je možné, že v pracovnom ovzduší rotačnej pece sa nachádza karcinogén, o ktorom ešte nevieme? Alebo dlhodobé agresívne pôsobenie nehaseného vápna a hydroxidu sodného môže spôsobiť také vážne poškodenie slizníc, že môže vyvolať vznik nádorového ochorenia?

S výsledkom objektivizácie rizika mutagenity boli oboznámené ošetrujúce lekárky aj vedenie závodu na výrobu celulózy odporúčajú dlhodobé (3 mesiace) podávanie vitamínu C v dennej dávke min. 500 mg a zopakovanie testov u pracovníkov s % AB.B vyšším ako 2.

Z 5 vyšetrených, u ktorých bolo zistené vyššie % AB.B 2 sú nefajčiari, 1 je príležitostný fajčiar a 2 fajčia denne 15-20 cigariet. Niektoré štúdie zistili, že súvis medzi chromozómovými aberáciami a rakovinou sa nedal vysvetliť fajčením tabaku, alebo profesionálnymi expozíciami karcinogénom.

Záver

Napriek výskytu karcinogénu v pracovnom prostredí (prach z tvrdého dreva) a ďalších, ako sú formaldehyd, hydroxid sodný, prach z nehaseného vápna, sa nám nepodarilo preukázať zvýšené riziko mutagénneho vplyvu týchto látok, podľa doteraz zaužívaného hodnotenia.

Naďalej odporúčame na týchto pracoviskách zabezpečovať základné zásady prevencie a špecifické opatrenia na elimináciu rizikových faktorov v pracovnom prostredí, nakoľko sa jedná o pracovisko s rizikom karcinogenity a osobitne sledovať jednotlivcov so zvýšenou úrovňou aberantných buniek. Z uvedených skutočností vyplýva, že faktory individuálnej vnímavosti a životného štýlu môžu zohrať kľúčovú úlohu pri vzniku rakoviny. - - - - - -

Vysvetlivky:

Aberácia – poškodenia chromozómov v bunkách.
Aberantné bunky - bunky s poškodenými chromozómami. Chromozómové aberácie - sú mutácie, ktoré postihujú genetický materiál na úrovni chromozómov. Ich podstatou je vznik jedného či viacerých zlomov v štruktúre chromozómu. Odlomené oblasti chromozómu, ktoré neobsahujú centroméru, sa v priebehu najbližšieho delenia jadra strácajú. Odlomený fragment sa môže pripojiť na iný chromozóm. Somatická mutácia môže viesť k malígnej transformácii bunky.
Fibrogénny účinok - vytváranie chorobných vláknitých zmien v pľúcach a iných orgánoch**.**
Genetické - dedičné, vývojové.
Genetické mutácie - predstavujú dedičnú zmenu genetického materiálu.
Gentoxicita – vlastnosť látok alebo iných faktorov ovplyvňovať genetický materiál- chromozómy. Zmeny spôsobené genotoxickými faktormi môžu byť génové mutácie, alebo iné poškodenia genetického materiálu.
Koenzým - je nízko molekulová neaminová štruktúra, ktorá spolu s bielkovinou vytvára zložené enzýmy a zabezpečuje funkčnosť tohto enzýmu. Kofaktory prenášajú atómy alebo skupiny elektrónov a urýchľujú procesy, na ktorých sa zúčastňujú.
Kofaktor - faktory ovplyvňujúce priebeh ochorenia alebo metabolického procesu-napr. vzniku rakoviny.
Mutagenita - schopnosť vyvolať genetickú mutáciu.
Tumorigénna transformácia – premena rakovinových buniek na nádor.
Promótor karcinogenézy - látka zvyšujúca aktivitu katalyzátora pre vznik rakovinového ochorenia**.
Revertované kolónie** – zvrátenie rastu umelo vytvorených kolónií baktérií, na pôvodnú divokú formu, vplyvom mutagénnu v testovanej vzorke.
Subkritická - pod normatívne dávka genotoxického faktora.