Najčastejšie chyby oka - ďalekozrakosť, krátkozrakosť, astigmatizmus

Poruchy zraku ďalekozrakosť, krátkozrakosť a astigmatizmus nazývame spoločne refrakčné chyby oka. Slovo refrakcia znamená pomer súhrnnej lomivosti všetkých lomových prostredí oka k dĺžke očnej gule.

Najčastejšou príčinou týchto chýb je zmena dĺžky oka alebo to, že časti oka zodpovedajúce za lom svetelných lúčov (rohovka a šošovka) lomia lúče viac alebo menej. Do zdravého oka, ktoré nemá refrakčnú chybu, vstupujú svetelné lúče a lámu sa tak, aby dopadli na sietnicu do bodu najostrejšieho videnia (do oblasti žltej škvrny). Takéto oko vidí dobre a ostro. Ak sa lúče prichádzajúce do oka rovnobežne lámu tak, že dopadnú pred alebo za sietnicu, ide o niektorú z refrakčných porúch.

Krátkozrakosť

Krátkozrakosť (myopia) je chyba, pri ktorej človek vidí blízke predmety ostrejšie ako vzdialené. Oko je príliš dlhé alebo lomivosť optickej sústavy oka je väčšia. Svetelné lúče prichádzajúce do oka sa preto zbiehajú pred miestom najostrejšieho videnia a nie na sietnici, čím vznikne rozmazaný obraz na sietnici. Krátkozrakosť sa môže vyvíjať pomaly alebo vzniká náhle, najčastejšie v detstve alebo počas dospievania. U väčšiny postihnutých dochádza k stabilizácii zraku (tzn. zrak sa už nezhoršuje) v rannom dospelom veku. Postihuje asi jednu tretinu populácie nezávisle od pohlavia.

Príznaky:
Vzdialené objekty vidíme nejasne, rozmazane, ak chceme vidieť vzdialený predmet jasnejšie, zazeráme na tento predmet a prižmurujeme oči. Ďalším príznakom sú časté bolesti hlavy zapríčinené nadmerným namáhaním očí, ktoré sa objavujú najmä v detstve. Krátkozraké deti napríklad pozerajú na televízor alebo na tabuľu veľmi zblízka, prípadne si pri čítaní dávajú knihu veľmi blízko očí. Môžeme mať tiež dojem, že si nevšímajú vzdialené predmety.

Ďalekozrakosť

Ďalekozrakosť (hypermetropia) je chyba, pri ktorej sa vzdialenejšie predmety zobrazujú ostrejšie ako blízke. Oko je naopak príliš krátke alebo lomivosť optickej sústavy je nedostatočná. Svetelné lúče sa preto zbiehajú za sietnicou a na sietnici vzniká rozmazaný, zahmlený obraz. Ďalekozrakosť je bežná porucha zraku, pri ktorej vidíme zreteľne vzdialené objekty, ale objekty v našej blízkosti sú nejasné, rozmazané. Väčšinou sa vyskytuje už pri narodení a je dedičná. Niekedy sa v detskom veku prejaví škúlením. Väčšina mladých ľudí však vôbec nevie, že má toto ochorenie, pretože šošovka ich oka je flexibilná a kompenzuje tento stav. Ale s pribúdajúcim vekom sa elasticita šošovky znižuje a stráca schopnosť sa prispôsobovať. U ďalekozrakých ľudí je preto nutné vadu korigovať.

Poznáme ešte jeden variant, tzv. stareckú ďalekozrakosť (presbyopia), ktorá vzniká tak, že starnúce oko stráca schopnosť akomodácie, blízke predmety oko nevie doostriť, akoby sa mu vzďaľovali. Akomodácia – samovoľná schopnosť oka prispôsobiť sa videniu rozličných vzdialeností, svetla a tmy.

Príznaky:
Predmety vo svojej blízkosti vidíme nejasne, rozmazane, zaostrujeme zrak, prižmurujeme oči, aby sme videli blízky predmet lepšie. Môžeme pociťovať bolesti a pálenie očí, niekedy aj bolesti hlavy, očný diskomfort po čítaní, písaní a kreslení (teda po práci očí do blízka).

Astigmatizmus

Astigmatizmus je nerovnomerné zakrivenie predovšetkým rohovky, pri ktorom rohovka nemá pravidelný pologuľovitý tvar, ale je v niektorých smeroch sploštená alebo naopak viac zakrivená. Časť svetelných lúčov sa preto zbieha mimo miesta najostrejšieho videnia a na sietnici vzniká deformovaný, neostrý obraz. Astigmatizmus väčšinou postihuje ľudí už od narodenia. Avšak môže vzniknúť aj po očnom ochorení, operácii alebo zranení. Táto refrakčná porucha oka nie je zapríčinená nesprávnymi návykmi pri čítaní, písaní, pozeraní televízora ani namáhaním zraku.

Príznaky:
Prejavuje sa nejasným, zahmleným videním vo vodorovnom, zvislom alebo šikmom smere a deformáciou v časti zrakového poľa.