Hladina alfa

Ak hovoríme o tzv.hladine alfa, máme na mysli mozgové vlny. Tie sú vytvárané mozgovými bunkami, neurónmi, keď navzájom komunikujú a vysielajú elektrické impulzy – mozgové vlny. Táto vzájomná komunikácia našich mozgových buniek sa skrýva za našimi myšlienkami, emóciami a správaním.

Hladina alfa Zdroj foto: Shutterstock.com

Mozgové vlny, ktoré vysielajú mozgové bunky, majú rôznu frekvenciu – od nízkych, pomalých až po vysoké a rýchle. Mozgové vlny sa menia podľa toho, čo robíme a ako sa cítime. Keď sme unavení, spomalení či ospalí, prevládajú pomalšie mozgové vlny. Vyššie mozgové frekvencie sú dominantné v opačných stavoch – keď sme plní energie, aktívni a bdelí, sústredení.


Prečítajte si aj:

Prečo trénovať aj mozog, nie len telo?

Rýchlosť mozgových vĺn

Je meraná v Hertzoch (cykly za sekundu) - sú pomalé, stredné a rýchle vlny. Mozgové vlny sa preto delia z hľadiska frekvencie na 5 úrovní (gama, beta, alfa, teta a delta) a tvoria tak spektrum ľudského vedomia. Menia sa počas dňa a súvisia s tým, čo robíme či na čo myslíme. Ich delenie je však skôr opisné, nakoľko v praxi je to zložitejšie.

V našom bežnom bdelom stave počas dňa dominujú beta vlny. V tomto stave orientujeme svoju pozornosť vedome na rôzne úlohy, premýšľame a „riešime“ vonkajší svet. Beta vlny sú rýchle, preto sme bdelí, čulí, pozorní, zaujatí problémom: riešime, posudzujeme, rozhodujeme sa. Mozog je sústredený a zameraný na určitú mentálnu aktivitu. Beta vlny sa delia na tri úrovne, pričom najvyššia funguje pri komplexnom myslení, nových skúsenostiach, silnej úzkosti a podobne. V tomto stave mozog pracuje na plné obrátky a spotrebúva veľa energie.

Alfa vlny a hladina alfa

Sú akoby opakom beta vĺn – metaforicky. Alfa vlny či hladina alfa je odpočinkovým stavom mozgu. Doslova pomáhajú celkovej psychickej koordinácii, kľudu, podporujú integráciu tela a mysle, podporujú učenie.

V situácii, keď začne prevládať hladina alfa, zníži sa vstup informácií z našich zmyslov a naša myseľ je čistejšia od nechcených myšlienok – upokojíme sa. V momente, keď sa naša myseľ zameria na nejakú myšlienku, alfa vlny miznú a nastupujú vyššie frekvencie.

Alfa vlny súvisia s kreativitou, relaxáciou, uvoľnením stresu. Hladinu alfa dosahujeme, keď sme úplne uvoľnení, relaxovaní. Tento stav začal byť veľmi populárny. Súvisí to s predstavou, že počas alfa vĺn sa mozgová aktivita spomalí, čo jej umožní pamätať si oveľa viac. Učíme sa teda a pamätáme si viac za kratší čas. Ako keby mozog spomalil, uvoľnil všetko napätie a stres a „nasával“ všetko, čo je k nemu vysielané cez otvorenú bránu.

Alfa vlny sa vyskytujú hlavne tesne pred zaspaním, zobudením sa, pri meditácii, pri zahľadení sa do prázdna. Navodiť ju môžeme aj počúvaním hudby, ktorá má za úlohu vytvoriť tento stav. Alfa hladina súvisí s úplnou relaxáciou a upokojením mysli. Navodenie hladiny alfa môže byť najprv náročné, pretože keď si ju uvedomíme, už spíme.

Pretože alfa vlny sú spojené s pokojným stavom našej mysle, ich navodzovanie sa využíva v liečbe – napríklad biofeedback, ktorý pomáha lepšie kontrolovať rôzne mentálne stavy a liečiť tak úzkosť či depresiu.

Zvyšovanie alfa vĺn prirodzeným spôsobom sa nazýva meditácia. Vyššie úrovne alfa hladiny sú spojené s vyššou úrovňou tvorivosti. Pri bloku v tvorivom písaní môžeme mať viac „beta“ vĺn ako alfa vĺn. Práve navodzovanie alfa vĺn môže pomôcť v nakopnutí kreativity. Navodzovať hladinu alfa môžete aj počas dňa, napríklad len tak, že si nájdete kľudné a tiché miesto, ľahnete si, uvoľníte sa a nemyslíme na nič. Na začiatku môžete rýchlo zaspať, ale treba byť trpezliví a úspech sa dostaví.

Skúmanie hladiny alfa je však stále iba v začiatkoch a má preto svoje pozitíva aj negatíva. K pozitívam patrí to, že alfa vlny vytvárajú vnútorný pocit pokoja, mieru a relaxácie. Pomáhajú mozgu fungovať lepšie. Podporujú kreativitu, myslenie a redukujú stres, napätie a úzkosť.

Sú tu však ja negatíva ako nadmerné denné snenie, prílišná vnímavosť na pozitívnu aj negatívnu sugesciu, čo môže viesť k únave a ospalosti a tieto faktory veľmi nepomáhajú pri pokuse študovať. Tréning alfa je výborný pre mnohé účely, ale štúdium – podľa niektorých psychológov - to práve nie je. Dôvodom je že efektívna intelektuálna aktivita sa deje v stave Beta1 a Beta 2, nie v stave alfa. Môžeme ju využiť ako podpornú aktivitu, ale nie ako primárnu.


Prečítajte si aj tento článok:

Prečo trénovať aj mozog, nie len telo?