odmietanie matky

je to normalne ved je to jej otec, boze, bude jej chybaj aj ked bude velka. a takisto ty chybas jej ked je u otca. bohuzial takto to vyzera v neuplnych rodinach.

hej len niekedy idú všetci, počnúc súdom, proti dieťaťu, keď ho dávajú matke...

žid Baribal,
myslím, že je to pre to, že žena je citovo o kúsok viac na dieťa naviazaná, pretože ho vynosila, porodila a intenzívne sa o ňom starala počas MD. Otcovi dieťa prisudzujú zväčša až vtedy, keď zlýha matka, keď má problémy sama so sebou i so starosltivosťou o dieťa. Už dávno sa tieto roly vykrištalizovali (nehovorím, že je to správne, spravodlivé...), pretože rola muža bola v tom, že má zabezzpečiť rodinu po finančnej stránke. DNes to už neplatí, ale isté veci sa menia pomaly a postupne.

inak neviem prečo skoro stále dostáva dieťa do opatrovania žena... ako keby boli muži neschopný sa postarať...

lila22,
myslím, že je to len o venovaní sa viac vlastnej dcére. Myslím tým, hrať sa s ňou, chodiť s ňou von, rozprávať sa spolu a tak. Keď bude malá zamestnaná, nie tak často si na otca spomenie. Alebo tie jej návštevy k otcovi, ktoré ta tak bolia využi vo svoj prospech. Pri hre sa jej opýtaj, čo robila s otckom, čo robila u ocka, s čím sa hrali, čo sa jej páči a potom to rob aj ty. Ja sama (aj s dvoma súrodencami) sme toto absolvovali roky a moja mamka sa s tým nevyrovnala dodnes a to každý máme svoje rodiny. Určite bolí počúvať: "ale ocko toto a ocko tamto", ked ju má raz za týždeň a ty sa u ňu staráš najlepšie ako vieš každý deň, dáš jej všetko, čo jej na očiach vidíš. Ona je ešte malá a vníma to inak ako ty. Len ju za to "netrestaj", že hovorí o otcovi. Lebo na mňa sa mamka vždy hnevala a nerozprávala sa so mnou aj tri dni, len pretože, že keď som sa vrátila od otca, tak všetko sa točilo okolo neho. Ja som si odniesla to, že ona sa s rozchodom nevyrovnala. mama ani netušila, že ma to poznačí a poznačilo. Držím palce

lila22,
myslím, že je to len o venovaní sa viac vlastnej dcére. Myslím tým, hrať sa s ňou, chodiť s ňou von, rozprávať sa spolu a tak. Keď bude malá zamestnaná, nie tak často si na otca spomenie. Alebo tie jej návštevy k otcovi, ktoré ta tak bolia využi vo svoj prospech. Pri hre sa jej opýtaj, čo robila s otckom, čo robila u ocka, s čím sa hrali, čo sa jej páči a potom to rob aj ty. Ja sama (aj s dvoma súrodencami) sme toto absolvovali roky a moja mamka sa s tým nevyrovnala dodnes a to každý máme svoje rodiny. Určite bolí počúvať: "ale ocko toto a ocko tamto", ked ju má raz za týždeň a ty sa u ňu staráš najlepšie ako vieš každý deň, dáš jej všetko, čo jej na očiach vidíš. Ona je ešte malá a vníma to inak ako ty. Len ju za to "netrestaj", že hovorí o otcovi. Lebo na mňa sa mamka vždy hnevala a nerozprávala sa so mnou aj tri dni, len pretože, že keď som sa vrátila od otca, tak všetko sa točilo okolo neho. Ja som si odniesla to, že ona sa s rozchodom nevyrovnala. mama ani netušila, že ma to poznačí a poznačilo. Držím palce

ježííííš uhlie ona nechce dat malu otcovi, tak trochu porad realne.

lila: myslíš, že keď je malá u otca, že vtedy o takých veciach nerozpráva? Že chce zostať u neho?
A tá jej sesternica s nimi býva?
Lebo ak nie, tak prečo ju nezavoláš, nech príde aj k vám a nech u vás sem tam prespí?
A ďalšia vec, tá škôlka, chodí do nej? Má tam nejaké kamarátky?

Nemala by si ist proti vlastnej dcere, lebo ta neskor moze nenavidiet. Skus sa s jej otcom dohodnut, ze si ju zoberie do vychovy natrvalo a ty mu budes vyplacat pridavky.

no každopádne to nemáš ľahké...
chodí už malá do škôlky? nech je s rovesníkmi..., alebo skús si nájsť muža, ktorý bude mať trebárs dieťa v jej veku...
ono, čím ju budeš viac odrádzať od neho, tým viac bude ku nemu chcieť...