Proti utilitárnemu pôvodu slasti

Evoluční psychológovia považujú každú slasť za pôvodne účelový jav. Sexuálna slúži zachovaniu druhu, uspokojenie z jedla a pitia zachovaniu jedinca. Prečo ale tá múdra a technicky zdatná liberálna ekonómka (Príroda) tak mrhá prostriedkami? - stačíl by predsa princíp bolesti a potreby zbaviť sa jej – ako pri dýchaní – nemáme slasť z dýchania a predsa dýchame. Dajme tomu, že náhodnou mutáciou vznikne typ, ktorý bude mať zo sexu oveľa väčšiu rozkoš než ostatní konkurenti – taký jedinec bude vyhľadávať sex s oveľa väčšou energiou (ako vieme aj s nasadením života) ako iné a teda je pravdepodobné, že ako ploditeľ bude úspešnejší a to aj keby bol slabší – pretože silnejšiemu to nebude stáť za to. Evolúcia teda rozmnožuje slasť a číní tak bez ohľadu na jej účelnosť aj keď je jasné, že zabíjajúca slasť neprežije. Veď ako inak? Slasť v princípe víťazí aj v prípade keď spôsobuje samotnému hypotetickému „prežitiu“ vážne problémy. Koľko jedincov napríklad muselo zomrieť, kým sa vypestovala odolnosť voči určitým pôvodne toxínom? Slasť nutne predchádza účelu!
Occamova britva nám velí prijať jednoduchšie vysvetlenie. Odkiaľ sa preboha berie tá rozšírená viera, že sexuchtivejší musí byť zároveň najsilnejší, naj väčší etc… ? Ak toto nie je viera v múdru prírodu tak potom čo? – a kde sa tá hlboká viera v takom skeptickom pánovi za akého sa považuje povedzme Dawkins odrazu zobrala? Z nepýtania sa na nozaj problematické otázky? Ale to sú už otázky, ktoré si Dawkins nikdy nepoloží, minimálne preto lebo je to momentálne evolučne výhodné.