Prekvapilo ma koľko mladých ľudí približne v mojom veku sem píše o tom ako stratili zmysel života. Viem o čom píšu, pretože som to zažila aj ja. Mám otca alkoholika a matku, ktorá mi stále pripomína, že som sa narodila len preto, aby som zachránila vzťah a keďže sa mi to nepodarilo, nenávidí ma a každý deň sa na mne musí vyventilovať a bije ma, keď príde z práce. Je to taký rituál už odmalička. S mojimi spolužiakmi si tiež nerozumiem. Nemám žiadnych kamarátov, pretože som príliš tichá a nezaujíma ma to, čo mojich rovesníkov. Vlastne sa to stále opakuje. Ráno idem do školy, potom domov-mama na mna kríčí, alebo idem k otcovi, ktorý je stále opitý. Tento kolotoč by prestal po čase baviť asi každého. Ešte nedávno som bola ako zombie. Nič ma nebavilo, stále som bola smutná, o nikoho som sa nezaujímala a nikto sa nezaujímal o mňa. Chcela som sa zabiť aby som už mala konečne pokoj. Nemala som žiaden zmysel života, žiaden cieľ, nikoho a nič, prečo by malo zmysel tu byť. Cítila som sa nepochopená a zbytočná. Aj som bola. Tak som zrazu začala venčiť psov v útulku a teraz pomáham aj inde. Už viem, že má môj život nejaký zmysel... to čo robím ma vúbec nebaví a všetko sa mi zdá rovnako nudné a nezaujímavé ako predtým. S rozdielom, že som si už prestala vyčítať, že tejto planéte len míńam kyslík. Neviem, či som blázon, či je to nejaká forma depresie, ja totiž momentálne nie som ani smutná ani šťastná. Ja nič necítim. Ja len tak prežívam. Ale napriek tomu sa nedokážem zabiť. Vždy si predstavím to množstvo ľudí a zvierat ktorí potrebujú pomoc a preto sa oplatí žiť. Neviem prečo, ale takto by mohol rozmýšľať každý človek, ktorý má pocit, že jeho život už nemá zmysel... mne totiž samovražda pripadá egoistická. Síce ňou človek vyrieši svoj problém, ale keby sa nezabil mohol by pomôcť iným. Možno som nikdy nebola až v takej hlbokej depresii aby som to vedela pochopiť a možno mi v tom bráni aj moja flegmatická povaha. Totiž najhoršie čo sa mi môže stať je, že umriem... a zo smrti strach nemám. Predpokladám, že ak to niekto dočíta, nebude so mnou súhlasiť. Možno ma trošku ospravedlní môj relatívne nízky vek a s ním spojené hlúpe názory:) Mala som len potrebu niekde to napísať. Tak mi to dúfam prepáčite... :)
nie je samovražda egoistická?
je mi ťa ľúto a tvoju situáciu ti nezávidím.Fandím ti a robíš správne.Postav si svoj svetlý bod na tom, že sa raz osamostatníš a začneš žiť po svojom.Vydrž a na život nezanevri.Máš ho pred sebou.Prajem ti len všetko dobré.
viem aké to je, cítiť sa na tejto planéte ako zbytočný prvok.nemyslím že samovražda je egoistická, iba zainteresovaní vedia že to je úplný koncový stav mysle a na čo človek najmenej myslí je to komu tým ublíži, chce sa len konečne zbaviť bolesti ktorá je dlhodobo neznesiteľná.málokto si to vie vôbec predstaviť. je to celý súbor negativných pocitov, nie jedna myšlienka ktorá sa objaví zo dňa na deň.mám tento problém a už dlho hľadám niečo prečo sa oplatí žiť.zatial som ho nenašla.
ešte ma napadlo že každý kto hovorí že je egoistická neprežil dno a chorobu, zavisí kto to hovorí,či je hoden život ak dávno stratil dôstojnosť koli chorobe ak každý den človek ho sprevádza chronická bolest a utrpenie trpí eutanázia.Najradšej mám ak o roznych otázkach rozhoduju a sebaisto vyhlasuju názory ludia ktorých nepristihlo a nič neprežili stačí im len malé nečakané nšetastie a už su hotový
obidve csapi su psychoshitky jaja to ste sa učili na filozofickej ,ale už si z toho vyrástla či nie?...
neviem koľko máš rokov ale nie si hlupa, naopak. a v tvojom pripade platí, čo ma nezabije, to ma posilní. mnohí ľudia mali ťažké detstvo, a to z nich spravilo lepších ľudí ako sú tí, ktorí dostali toho oveľa viac a nevážia si to. držím ti palce, si skvelá a drž sa toho svojho.
