Uz nemam rada svojho partnera tak, ako kedysi

a su rozne typy ludi, niektori su taki slabsi a citia sa po horsom detstve ako v zacarovanom kruhu, nevedia z neho von, lebo ich spomienky stale prenasleduju a neprestavaju sa lutovat, ake to pre nich bolo hrozne.
a ini... su silni, postavia sa na vlastne nohy, bojuju a snazia sa zabudnut na take pocity, vyrobia si zo svojho zivota nieco krasne.
poviem priklad. taka rodinka ktoru poznam velmi dobre.
otec so styrmi synmi. bil ich. matka od nich odisla.
dvaja z nich su uplne stratene pripady,
narkomani, dlhe roky beru drogy, a viem
ze vinia zato svojho otca.
a ti druhi dvaja? uplni opak. pracuju, ziju normalni zivot, uzivaju si a su normalni.
vies co? zalezi od toho aky si!!

a ty zase nechapes ze ked s nim ostane tak to bude robit nasilu. co ty vies ake su to "banalnosti" ? ja vtom zmysel teda nevidim, zit s niekym s kym som si uz prestala rozumiet. mozno to neni take hrozne, mozno sa to este da dat nejak dokopy, ale preboha ked ho uz nemiluje? a myslim si ze nie kazdy clovek to berie tak tragicky ako ty. na jednej strane je velmi pekne od teba, ze ze ti tak chybal a ze si tak velmi tuzila ho mat vo svojom zivote. to sa mi paci. ale never tomu, ze kazdeho to takto trapi... viem, ze nic nenahradi rodinu. ale ludia trosku pozabudaju co je dolezite, venuju sa skole, praci, niecomu co ich terbars velmi naplna a maju super zivot aj tak...

no vidim, ze moje slova tu pochopila jedine "jjjjjjj". Nikdy som nevravela ze je lepsie byt s otcom, s ktorym je doma iba trapenie! ...vravela som o ludoch, ako zmenili priority, ako sme coraz viac bezcharakterni, a prave to vedie mnozstvo ludi k rozchodu. Keby boli ludia vludnejsi, vsetky starosti a trapenia by sa dali vyriesit. a zakladatelka temy podla vsetkeho chce rozchod len pre uplne banalnosti a vy ju v tom podporujete (nevravim, keby ju manzel tyral, psyhicky, alebo fyz. - to je ine, vtedy uz treba radikalne zakrocit) ale v takom pripade, ze ju chlap zunuje, no dakujem... vidno ze ludia sa radikalne menia. neviem ci je to tou dobou "inovativonou", kedze sa rychlo meni technika, svet, tak aj zmena partnera - lol :( necem sa uz k tomu viac vyjadrit, ti co ma pochopili vedia co chcem tym setkym povedat..

to bolo len tak vseobecne

kto povedal ci s nami zije alebo nezije? ok, neriesme to. ja som svoj nazor povedala dole.

je lepsie vediet, že mas svinu otca a nezit s nim ako nevediet, ci tvoj otec by nahodou nebol dobrym otcom, keby s vami zil. aj ked vas opustil a asi by dobrym otcom nebol. ta smutna nadej tam ostava...

jajka.. nie, ja by som sa nedovolila nikomu smiat. smejem sa na tej psychiatrii, ze ja som tam bola, ak si to nepochopila. majte sa zatial

a nelutuj sa, myslim si ze horsie je mat otca a tuzit po lepsom otcovi nez nemat ziadneho vobec. a stavaju sa aj horsie veci. neni to fajn mat iba mamu, alebo iba otca, to ja vobec nevravim... ale je to bezna vec v dnesnej dobe a nie si jediny. ved sa pozri na svoje okolie, to su vsetko rozbite manzelstva, takze nerob z toho vedu. necitala som cely tvoj prispevok, lebo musim ist off, a dosla som sem narychlo. ak tvoj otec umrel, vtom pripade ti prajem takuto oneskorenu uprimnu sustrast a nechcela som do teba rypat. ok? papa

nie je to lahke ani so zlym otcom, ani bez otca. nie je pekne sa smiat inemu, nevies cim presla.

polosirota.... hahaha. tak predstav si ze ja som otca mala a na psychiatrii som bola. ty si tam bola skoro. a ja som tam bola naozaj. dobre, ze?